Prisnil sa mi zvláštny sen. Snívalo sa mi, že po sneho na lyžiach som šiel do kostola, a tam som reštauroval obrazy, maľby na stene. Jasne som videl, ako chýbala strecha na kostole a padal sneh do kostola.
Kostol, v skutočnosti tento konkrétny ktorý opisujem skutočne reálne existuje, a veľmi rád ho navštevujem, hoci sa nachádza vo vedľajšej dedine blízko mesta kde bývam.
Je nádherný. V skratke opíšem, že je to kostol pred asi deviatmi rokmi kompletne zreštaurovaný, a veľkosťou pripomína skôr katedrálu, je obrovský, a proste krásny. Zasvätený sviatku Povýšeniu Svätého Kríža.
Tak, ako je v reálnom terajšom čase skutočne nádherný, a je to skutočne impozantná stavba hodná povýšenia na katedrálu, tak tak v tom sne som ho videl vo veľmi zlom, ba nazval by som to v katastrofickom stave. Uvediem, čo sa mi konkrétne snívalo.
Ako som spomínal, jasne som seba videl, ako idem na lyžiach po snehu, na tej ceste, ktorou chodim do tej dediny. Lenže to všetko vyzeralo také staré, také historické, také, .... zvláštne...
Keď som prišiel pred ten chrám, jasne si to pamätám, bol kostol otvorený, a padal sneh do kostola. ako som spomínal, chýbala strecha. Všetko bolo také hrozné, také zničené. Jasne som videl, ako tie krásne maľby boli ako keby zoškrabané, zničené tie nádherné maľby....
Proste cítil som jasne vo sne ešte že čosi nie je celkom v poriadku. Bol som veľmi smutný, a nechápal som čo sa to deje.
Na druhý deň ráno, veľmi intenzívne som to vnímal všetko to, čo sa mi v noci zazdalo. Až tak, že som si to musel poznačiť do mobilu, toto sa mi snívalo približne v septembri.
Počkal som na vhodnú duchovnú príležitosť, a išiel som ku jednému rehoľnému františkánskemu pánovi pátrovi, aby som si vykonal svätú spoveď.
V nej som s celkom značným nepokojom vyrozprával moju príhodu, kde som ešte nezabudol dodať, že možno azda sám Pán Boh ma pobádal, aby som šiel na svätú spoveď.
Nikdy neviete, že kedy vás Pán Boh nejakým spôsobom vyzve, aby ste sa možno napravili, alebo aby ste niečo vo svojom živote možno ešte zlepšili a doplnili to, čo vám možno chýba ku vykonaniu nejakého dobra.
Sú ľudia, ktorí si pekne dajú napríklad predsavzatie, že každý jeden deň chcú proste tak prežiť, že aspoň jeden dobý skutok spravia. Či už to bude zdanlivo zanedbateľné, že nejakej staršej žene do nejakého vchodu podržím dvere, aby predsa mala len o tú starosť menej, alebo sa možno slušne pozdravím, alebo proste hocičo.
Chcel som týmto blogom povedať azda v krátkosti len to, že Pán Boh je proste veľmi mocný, a veľmi úžasný, a ďakujem za všetkých ľudí, ktorých mi momentálne posiela do cesty, a dobrú prácu, ktorú mám vďaka Nemu.
Nech je zvelebené meno Pánovo, od tohoto času až naveky!
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár