Otvoril som skriňu so šatníkom, a našiel som v ňom odevy, rímsky civil 4 ks kňazských košieľ, ktorý som nosil v škole, keď som chodil do seminára. Bolo to už presne neuveriteľných 8 rokov, pripadá mi to, ako keby som tam nastúpil včera, čo som študoval tam.
Keď som zatvoril ako keby definitívne dvere školy, roku 2010, keď som sa napevno rozhodol, že Pán Boh má pripravené pre mňa niečo inšie, veľmi som sa mýlil. V čom? Vo veľmi zložitej veci, ktorá ma sprevádzala dlhú dobu.
Moje povolanie skončilo pri dievčati, keď som nepochopiteľne cúvol. Síce som to opisoval, ale dneska sa mi tak silno obnovili spomienky na všetky tie prekrásne zažité chvíle spojené s mnohými duchovnými zážitkami, že mám sto chutí sa neustále biť seba samého, že som jedinečnú šancu nechal tak.
Neviem prečo, ale už sa mi to stalo približne trikrát, že som mal takýto pocit. Viem to presne aj opísať.
Už som ho aj opisoval len to vtedy bolo ešte veľmi nezrelé, a sám som nevedel, na čom som. Nevedel som presne ešte definovať, čo to pre mňa znamená. Isto je to len na škodu veci, pretože uplynul odvtedy veľmi vzácny čas, ktorý mi Pán Boh ponúkol, aby som si všetko ujasnil v hlave, a aby som sa samozrejme uberal správnym smerom. Neviem, či to robím, a mnoho vecí nie je správnych, ale veľmi prosím Pána, aby sa zmiloval na do mnou.
V momente, keď som si spomenul, čo všetko mi píše Písmo Sväté, napríklad stať o povolaní Samuela, kde odpovedá pokorne... "kto som ja, Pane, a čo je môj dom, že si ma priviedol až sem..."
Tieto slová som použil na prijímacích skúškach, ktoré som nakoniec vzdal. Vzdal som ich, a dodnes to veľmi ľutujem, keď si uvedomujem, že nebyť tohto osudného momentu, už som mohol byť kňazom.
Pozeral som pred 4 rokmi, nejak tak večer, ležérne na internete, kamerové zábery z tvorby kňazského seminára, kde prezentovali kňazské povolanie, ktoré dáva jedine Pán.
I zacítil som silnú a neodolateľnú túžbu po Pánu. Čo mi v tom bráni? Vtedy mi bránilo mnoho vecí, pretože som sa nevedel vymaniť z mnohých svetských záležitostí.
Myslel som si napríklad, že keď pracujem, a mám istý príjem, ktorý je samozrejme kvantifikovateľne merateľný, tak že niečím si.
Opäť som sa hlboko mýlil, pretože jedna zádušná pieseň presne opisuje život človeka...." pred Jeho tvárou nie si nič, aj keď sa vypínaš..."
Dá sa povedať, že mnoho vecí mi zovšednelo na svätej omši, pretože som na nej dennodenne, ale musím povedať, že tajomstvo najsvätejšieho Tela a Krvi Pána Ježiša je moc silné nato, aby som sa o to dostatočne nezaujímal, a aby mi to nezačalo vŕtať v hlave.
Neviem, koľko mi Pán Boh vymeria rokov, nemôžem to vedieť, nevieme to povedať nikto z nás. Je isté, že čo je náš cieľ.
Pochopil som to veľmi rýchlo, keď som napríklad si uvedomil, že veľmi tvrdo a prácne som o niečo bojoval, a keď som to dosiahol. zrazu som prišiel k tomu, že ma to nenapĺňa. Bol som síce šťastný, ale skutočne to bolo len také chvíľkové. Pociťuješ také vyprázdnenie niečo na spôsob, opíšem to takýmito slovami. Dosiahol som niečo, na čo som hrdý. Som rád, že si dovolím niečo, o čom som iba sníval. Avšak prišiel som do takého stavu, že keď nepotrebujem nič inšie riešiť, zrazu neviem napredovať, a stojím vlastne na jednom mieste, ktoré teda ani neviem presne zadefinovať, kde som.
Bolo to niečo, ako keby mi šíp plný milosti Ducha Svätého vrazil do srdca, a dodnes som ho stade nevymanil.
Raz som bol v Tescu či kde, a začítal som sa do môjho obľúbeného časopisu o autách. A bol tam článok, kde otec arcibiskup testoval jedno auto, a opisoval dojmy z neho, a samozrejme spomenul v rámci témy ako odpovedal na otázky aj duchovného charakteru.
Presne som si na to spomenul, a ja som to isté zažil. Niečo som dosiahol, teraz vlastne som na vrchole, aj sa tak cítim, cítim že mám všetkého dostatok, hoci naďalej chcem tak zodpovedne pracovať, aby som bol hodný v očiach Pánu.
Úplne kašlem nato, čo mám, mňa to nezaujíma. Zaujímajú ma hodnoty, ktoré sú hnacím motorom do nebeského náručia k Otcovi, kde sa dozvieme celú Pravdu. Zaujímajú ma pohnútky, prečo môj život má taký turbulentný priebeh, aký má teraz v súčasnosti. Zaujíma ma, čo tým Pán Boh sledoval, keď som sa ocitol v rôznych životných momentkách, a najmä, keď som si musel vybrať medzi troma možnostiami, ktoré sa mi zdali neuveriteľné.
Pane Bože, ako veľmi ťa milujem, lebo ty neopúšťaš nikoho, kto prichádza ku Tebe.
V modlitbách budem skúmať, kde človek má svoje miesto. Viete, beriem to takto. Nie je umenie, čo dokážeš ako keby pred ľuďmi, ale ako obstojíš pred Bohom. Ja milujem povolanie, ktoré Pán dáva tomu človeku, ktorý túži po Bohu a vie, že tento svet ťa nenapĺňa.
Nie z dôvodu, že chcel by som pred ním uniknúť, a uchýliť sa tam, kde problémy sveta ťa nebudú trápiť, pretože je to úplný nezmysel. Preto, lebo povolanie si človek nevymyslí sám, ale je to veľký dar od Pána Boha.
Mňa ľudia nezaujímajú, pretože tí nesprávni okrem toho, že ťa vlastne najlepšie formujú, ti len zacláňajú výhľad na nebo, a snažia sa znemožniť ťa.
Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť. Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať. Pochválený buď Ježiš Kristus!
Vyznanie
Komentuj
3 komenty k blogu
3
ďakujem sestra a brat, za Vaše názory, a zverujem všetko Matičke Božej. Ona vie so Synom, čo sa bude diať. neunikneme nik božím plánom... nik.
Napíš svoj komentár
veľmi dobré poznáš Slova nášho Pána.
"Ak niekto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma! "
Lebo všetko, čo sa narodilo z Boha, víťazí nad svetom, a toto je to víťazstvo, ktoré zvíťazilo nad svetom – naša viera!
A ty Lukáško tu vieru máš, a možná to bola aj vôľa Božia aby sa všetko tak udialo, aby si poznal, že svetská sláva, je len poľná tráva...
Dnešný svet potrebuje veľmi dobrých, obetavých pastierov...
Lukáš po toľkých peripetiach čo si zažil, by bolo toto pre teba zadosťučinením, kňažské povolanie zvlášť v dnešných časoch je veľmi ťažké a iba taký ako ty by ho dokázal vykonávať k Božej spokojnosti a sláve...
nechaj si všetko prejsť hlavou, ale sme tu kráťučko, treba sa rozhodnúť a ísť tou správnou cestou, a ako ťa poznám, ty by si bol ten správny pastier, čo ti z láskou veľmi prajem...