Večerné myšlienky

Tento blog nechcem písať nejako fakticky, ale mám v pláne tento blog tak opísať, aby som dostatočne citlivo, ale veľmi rázne odmietol akúkoľvek formu nejakého duchovného, duševného násilia, ktoré existuje aj tu na internete.
Som si vedomý, že presne ako to vystihuje to známe porekadlo, tak sto ľudí, sto chutí, sto ľudí, sto názorov.

Tak, ako si ho uvedomujem ja, a všetky nejaké konflikty sa snažím riešiť predovšetkým zmierlivo, tak by som poprosil, tento blog teda sdresujem pre všetkých blogerov tu, že som veľmi rád v tejto veľkej birdz rodine, a s veľkým záujmom čítam aj Vaše publikované články, a ak aj je niečo v rozpore s mojimi názormi alebo s mojim kresťanským myslením, tak predovšetkým vedzte, že nemám, a ani som nikdy nemal v úmysle dávať nejaké ponaučenia, také, ktoré sú prázdne, ktoré nemajú duchovný a vecný obsah, také, ktoré sú svojim štýlom a formou úplne zbytočné.

Viem, že mnoho je tu tínedžerov, ktorí celkom ešte dostatočne jasne nechápu plne zmysel života, a je im veľmi dobre byť akýmisi uzavretými v ich detskej izbe a ponorených do sveta ilúzii, ktorý vlastne ani vôbec nefunguje, a preto vám chcem povedať, že toto všetko nie je cesta ku šťastiu.

Tak, ako prostredníctvom internetu, blogov a podobne dokážeme uraziť kadekoho, neuvedomujúc si vo svojej častokrát márnivej ľahkomyselnosti, tak veľmi rýchlo zabúdame na to, že je tu aspekt odpúšťania, ktorý už málokto praktizuje tu na verejných fórach, a podobne, kde sa len stretne so svetom internetu a písania.

Písanie je skvelá vec. Človek prezentuje svoje myšlienky, svoje názory. Viackrát, minimálne teraz druhý raz chcem dôrazne pripomenúť, že sa staviam veľmi rázne proti akejkoľvek šikane a inej formy násilia, ktoré... teraz na internete je skryté, len to cítime.

Cítil som tento nepríjemný pocit pri písaní mojich blogov, kde sa úprimne vyznávam k hodnotám životu a vyjadrujem moj kresťanský názor, ktorý nemusí byť prijatý, ale už na občianskej náuke ste sa na základnej škole učili, alebo sa možno budete ešte len učiť, že každého človek treba rešpektovať a pristupovať s maximálnym porozumením, a učiť sa predovšetkým profesionálneho správania.

Len takéto gentlemanské správania nás vychováva k neskoršej príprave na nejaké povolanie, na život vo dvojici, na rešpektovanie nadriadeného v práci.

Školáci, unudení študenti uvedomte si, že život sa neskladá z vašich jednotiek, ani petiek, ani nejakom poklonkovaní sa učiteľom alebo profesorom, ale z každodennej driny a ťažkého zápasu o pravdu.

V prvom rade by som veľmi chcel poprosiť všetkých blogerov na tejto stránke, aby pristupovali k čítaniu a posudzovaniu niektorých myšlienok s úctou a rešpektom, a nepísali veci, ktoré vy sami by ste napríklad na verejnom fore, a podobne nechceli počuť.

Ja viem, že mnohí veľmi radi majú to, ked píšu nezmysly, plané reči, čo ale ja nezazlievam.

V prvom rade my všetci sa musíme učiť ku tolerancii. Som si vedomý veľmi dobre, že vy mna nepoznáte, tak ako ani ja nepoznám vás, a to je veľká výhoda.

Preto chcem všetkých veľmi jasne a dôrazne poprosiť, aby si boli vedomí nejakej tej možno aj nepísanej etikety, a to, že nezabudnite predovšetkým nato, že človek nie je nejaké zviera, ktorého ovládajú inštinkty.

Mám predovšetkým na mysli napríklad to, že radšej si dvakrát premyslime, čo chceme hocičo povedať, a potom to napíšme.

Asi toľko by som chcel teda povedať, a prajem Vám veľa milosti a radosti z osláv Narodenia Pána.

 Úvaha

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu