Opäť musím veľmi smutne skonštatovať, že mnohí ľudia veľmi nesprávne chápu vieru. Autorka sa zamýšľa, či je kresťanstvo pravá viera, alebo nie. Veľmi zle sa zamýšľaš, pretože tieto pochybnosti do teba seje samotný diabol.
Kríž síce nie je najkrajším symbolom kresťanstva, avšak určite sa nebudem klaňať nejakému polmesiacu, prípadne nejakým pseudo ateistickým, materialistickým výmyslom, ktoré sa stávajú modlou.
Píšeš, že si katolíčka, ale pochybuješ o pravosti viery, a vraj nezáleží, či je niekto budhista, a vyznávať iného náboženstva.
V tom by som bol veľmi opatrný. Chcem vidieť jedno náboženstvo, ktoré s toľkou láskou vyzdvihuje chorých, bezvládnych, ktorých starostlivosť o nich dokonca skomponovala do kresťanských zákonov, známych ako skutky telesného či duchovného milosrdenstva. Duchovné a telesné milosrdenstvá máme nato, aby sme si uvedomili, že nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z božích úst, a telesné milosrdenstvo sú nato, aby sme pamätali, že naše telo je chrám Ducha Svätého, a živý bohostánok, v ktorom prebýva Boh.
Ja som nikdy nepochyboval o pravosti viery, a vždy, pri kontakte si inými cirkvami, ktoré mám v úcte, a zaujímal som sa o ich kultúrne a duchovné myšlienky, som vnútri ďakoval Bohu, že som Rímskokatolík. Viem, že mnohí neznášajú katolíkov, avšak nezabudnite, že Ježiš tým veľmi trpí, a uisťuje nás, že skôr, než nenávidí vás tento svet, vedzte, že mňa, teda Ježiša už nenávidel skôr.
Ďalej som sa napríklad dozvedel, že nezáleží na tom či v neho veríš, alebo nie. Veľmi nebezpečná myšlienka. Ak sa opriem o autenticitu Písma Svätého, o autenticitu Ježišových slov, môžem so strachom a veľkou bázňou pred Bohom samým skonštatovať, že sa veľmi obávam dňa súdneho.
Strach, či chceme, či nechceme, je prirodzená súčasť nášho života. Ako príklad by som uviedol zo života, že neexistuje snáď šofér, vodič, ktorý sa nebojí absolútne dopravnej policajnej kontroly. Prečo keď vidíme policajta na ceste, akosi automaticky nás v zlomku sekundy kadečo napadne, kadečo na chvíľu zneistí, keď sme si predsa absolútne istý, že je všetko v aute v poriadku.
Prirodzená autorita mužov zákona to spôsobuje. A tak je to aj v kresťanstve. Nestačí žiť len podľa predpisov, treba vedieť aj niečo obetovať. Darmo budem vysvetľovať policajtovi, že auto som musel obehnúť, lebo išlo príliš pomaly, a následne som možno zrazil chodca na prechode pre chodcov. Zákon musí rovnako platiť pri všetkých.
Tak je to aj v kresťanstve. My sa bojíme obyčajných smrteľných ľudí, lebo všetci naroveň zomrieme, ale nebojíme sa Pána Boha.
Áno, ľudia radi neveria v Boha, lebo sa vraj sklamali, lebo prosili a nedostali, a podobne. Najlepšie je nadávať na kresťanstvo, na kresťanov, na tých, ktorí ani neviete ako sa možno dennodenne modlia jeden za druhého, sa modlia za tých, na ktorých si nikto nespomína.
Kresťanstvo nie je rovnocenné náboženstvo, je prvé medzi všetkými, najsvätejšie, najdokonalejšie, pretože nemáme zakladateľa nejakého náhleho osvietenca, ale samotného Pána Boha. Naša viera stojí na pevnej skale, ktorou je Ježiš Kristus, naša viera spočíva v modlitbe, vďaka ktorej sa udržujeme pri živote, a takto sa snažíme akosi nakloniť k sebe Pána Boha.
Kto neprosí, nikdy nedostane. Pravda je taká, že nie vždy sa dá len pozerať na vlastné chyby, a keď vidíme nejaký neporiadok v spoločnosti, keď vidíme aj nespravodlivosť, tak to hneď zvaľujeme na kresťanstvo. Ale to s tým nemá nič spoločné. Vari kresťanstvo má spoločné s pliagou od Nemcov roku 1939?
Nikdy neodsudzujme ľudí, ale maximálne sa môžeme pristaviť na ich zmýšľaní, ktoré hraničia s alogickosťou myslenia. Áno, aj tu čítam veľa blogov, kde sa sťažujeme, žalujeme, kde sa zanevretí na všetko, čo má súvis s Bohom, kresťanstvom, obetou a podobne.
Avšak, keby sme konečne poľavili z nášho svetského života, keby sme boli konečne všímavejšími jeden ku druhému, a nezatvárali si oči keď treba pomôcť, uvideli by ste sami, aké zázraky sa konajú vo svete.
Či chceš, či nie, či si priznáš, alebo budeš zatĺkať, jedine v kresťanstve dosiahneš spásu a odpustenie svojich hriechov. Jedine kresťanstvo, žiadne iné náboženstvo mi nezaručuje večnosť s Bohom, jedine kresťanstvo mi dáva slobodu Božieho dieťaťa, nádej na večnosť, nádej v to, že moje utrpenie má zmysel, ako by aj nemalo, veď sám Boží Syn Pán Ježiš mnoho trpel, a On bol Boh! On bol živý Boh! A bol ukrižovaný na kríži, vstal z mŕtvych, a sám bol nakoniec oslávený, a dokázal, že veriť do poslednej chvíle sa oplatí, sám porazil diabla...
Na záver by som chcel povedať však jedno. Ustavične sa modlite, a verte v Boha. Je dosť možné, že sa možno nestaneme nejakými asketickými ľuďmi, ktorí budú obľubovať sebatrýznenie, ale uvedomme si, že tento svet nás nikdy nenaplní. Aj ja mám veľmi rád autá, dobrú spoločnosť, aj ja rád pôžitkujem, ale keď si pozriem, čím som si preskákal všetkým, tak viem, že jedine Boh je ten, ktorý nikdy nesklame. A nech sa deje čokoľvek, všetko, aj každá strata má svoj zmysel, ktorá ťa posunie vpred. A tiež, že vždy sa nájde nejaké prajné riešenie, a nie vždy sa budeme snažiť riešiť čosi neriešiteľné, ale inšpirácia príde akokeby sama od seba..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár