Dneska máme koniec občianskeho roka. Kus by som chcel si takto na internete na blogu zrekapitulovať, čo som významné v ňom prežil, čo ma obohatilo, čo ma ochudobnilo, vyjadriť slová vďaky, chvály, prosby.

Musím povedať, že tento rok, ako som to spomínal minule, nás strašili s koncom sveta, tak našťastie tomu nie je pravda. Dneska, ráno na sv.omši, som ani veľmi pravdu poviem nedával pozor, ale cestou domov, doma som si uvedomil, čo som prežil tento rok, vyjavili sa mi isté momentky, ktoré si uvedomujem aj teraz.

Chcem povedať tiež to, že ďakujme za všetko. Buďme vďační za všetko, čo sme dostali, a to, čo sme nedostali, a to, čoho sme sa vzdali, či už dobrovoľne, alebo nedobrovoľne, nesmúťme, všetko sa nám vráti pravdepodobne v inej podobe. Som tom presvedčený.

Tento rok opäť som sa spoznal, skamarátil s pár ľuďmi, a utužil som s niektorými ešte viac kamarátstva. Príjemne spomínam na nedeľné spoločné hororové prostredia. O tom sa snáď ešte tu na blogu zmienim. Veľa vecí ma posunulo vpred, nemôžem povedať, žeby som za niečím v niečom zaostal. Čas veľmi presne poukázal, kto sú praví priatelia, ktorí to len hraju.

Ktorí majú o teba rovnaký záujem, ako ty o nich, a ktorí ten záujem je na bode mrazu.

Som veľmi prekvapený, že tento rok som veľmi veľa pozornosti venoval novým veciam. Týka sa to najmä áut, ktoré mám veľmi rád. Zaumienil som si, veľmi sa zdokonaľovať, a využiť mnohé príležitosti na prácu, aby sa mi darilo. Uvedomujem si, že to nie je také jednoduché, ale nemám čo stratiť.

Tento rok v samom závere som dostal vynikajúcu prácu. V nej, ako som to spomínal, som na vlastnej kožisa presvedčil, čo je to konať skutky duchovného a telesného milosrdenstva. Tu by som sa pristavil a podal pár osobných svedectiev.

Objavil som v sebe napríklad to, že keď do niečoho idem doslova nasilu, že si to nahovorím, že to chcem, pričom to spočiatku nechcem, lebo sa bojím neznámej výzvy, obyčajne sa stane také niečo, že potom neskôr som za to vďačný. To, čo nepoznám, sa veľmi bojím prijať. Ale samozrejme, vôňu peňazí pozná kadekto, a nie je to nikomu neznáma. Je to normálne.

Keď sa potom obzriem akosi pomyslene dozadu, zisťujem, že všetko, čo som začal s nejakou námahou, a vlastným sebazaprením, skutočne malo význam. Napríklad to, že skutočne malo význam nič nepovedať, keď som aj chcel niečo navyše povedať, čo sa mi nepáčilo. Životné skúsenosti ma naučili skutočne, že keď niečo pretrpíš, tak to obetuj Ježišovi. On aj tak oveľa viac trpel ako ja, ako ty. Lebo nemusel trpieť, a my znášame následky za vlastné hriechy.

Chválim Pána za terajšiu prácu, ktorú robím. Nie vždy sa mi chce, ale pravda je taká, že nikdy sa ešte nestalo, že keď som sa nezaprel, žeby som potom nemal z toho nejaký pocit.

Napríklad stávalo sa mi dosť často, že keď v bežnom živote, a to možno mi môžete potvrdiť viacerí, že keď sa mie nedostalo nejaké zadosťučinenie za a niečo, a cítil som sa možno či už ukrivdený, vždy sa mi to vrátilo v pozitívnom svetle, vždy sa všetko priaznivo vyjasnilo. Na druhej strane pravda je aj taká, čo som postrehol, že nie vždy som bol šťastný, keď sa niečo vyjasnilo.

Určite poznáte pocit, keď máte zmiešané pocity. Nepríjemné veľmi. Keď sa vrátim ku predchádzajúcej myšlienke, tak osobne domnievam sa, že je to kôli tomu, že ani Pán Boh nechce stratiť dôveru, ktorú mu mnoho ľudí bezhranične odovzdáva.

Skutočne a v poslednej dobe som neprosil len za seba, ale aj za tých, ktorých mám okolo seba, a evidentne cítim, že oni tiež potrebujú modlitbu.

Na druhej strane, tiež, neprosme, aby sme mali dostatok peňazí, a podobne. Je to zbytočné. Prosme, aby každý mal prácu, prosme, aby každý okolo nás bol šťastný, zdravý, požehnaný od Boha, pretože to je niečo, čo si za peniaze v žiadnom prípade nekúpiš.

Nič nemá väčšiu cenu ako duševná pohoda, ako kľud. Netvrdím, že je zlé mať sa aj dobre, ale pointa tohto všetkého je, aby sme ostali tými, čím sme, aby sme nesnívali o tom, čo nemôžeme už nejakým spôsobom vrátiť nazad. Je veľmi pravdepodobné, že za nejakým rozletom, za nejakým úspechom nám bráni naša minulosť. Jednak to píšem z vlastnej skúsenosti, jednak to berte ako niečo, s čím sa človek musí hrdinsky vyrovnať. Život sa neskladá len z počtu vyronených sĺz, a akýchsi nostalgických spomienok.

Keď si otvoríme bibliu, nájdeme tam tiež zopár postáv, ktorí nejakým spôsobom tiež boli ranení, trýznení, ktorí boli nenávidení.
Môžeme si povedať, že Boh nám nejakým spôsobom nepomohol, že sme skutočne v istých okamihoch boli akýsi osamotení a na kraji záujmu, avšak.... kto takto nebol.

Krátky prierez Písmom svätým. Čo pre mňa toto všetko znamená? Ábel, spravodlivý bol zavraždený od vlastného brata, Izraeliti boli v otroctve v Egypte, prenasledovali Svätú rodinu, Ježiša, Máriu, Jozefa, Svätý Ján Krstiteľ bol sťatý. A to všetko len pre rozmar Herodesovej konkubíne, ktorú musel poslúchnuť, aby akože hanbu neutrpel pred jeho šašami. Aj dneska sa veľmi ľahko nájdu ľudia, ktorým akosi žiaľ, priveľmi pasuje táto negatívna rola Herodesa. Navonok možno prívetivá, ale žiaľ, pokrytecká, arogantná.

Vidíme z týchto biblických príbehov, ako niektorí ľudia trpeli pre rozmar toho druhého. Že pre ľahkovážnosť, pre aroganciu, krutosť museli znášať to zlo, za ktoré nemohli. Ale na druhej strane podľa Písma som za to blahoslavený. Nájdime si osobný priestor pre nás, a pre naše vnútro. Je veľa ľudí, ktorí sa hrajú na dokonalých, pričom vo vnútri veľmi trpia. Aj to som spomínal, ale opakujem, ten kto klame sám seba, ten nebude nikdy šťastný. Keď sa pozriete do tváre takého človeka, tak takýto vnímavý človek hneď vie, na čom je.

Vidíme ľudí, ktorí sa veľmi radi hrajú na nezávislých, avšak tá ich nezávislosť je len túžba vyrovnať sa tým, na ktorých nemajú ani zďaleka. Načo to robia? Čo takto chceme dokázať sebe a ostatným? A keď to dosiahneme, čo z toho máme? Často môžeme upadnúť do ešte oveľa väčšej depresie, akú sme predtým prežívali, pretože rany sa musia najprv zahojiť.

Prajem Vám všetkým pohodového Silvestra, a príjemný Nový rok

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár