O čo mi teda ide, ako píšem v nadpise. Teda pôvodne som ani nechcel napísať blog, neuvažoval som nad tým, nakoľko len teraz mám čas. O čo ide.
O kráse, a to, či ženy dokážu starnúť so cťou. Apeloval som na jednu vyschnutú asi 60 ročnú pani ktorá sa v plavkách odfotila Pán Boh ju vie kde na pláži v majami, či čo ja viem kde, a ako som spomenul, ženy nevedia starnúť so cťou.
Čo teda by som k tomu v tomto mojom sobotnom článku povedal.
Predovšetkým som sa naučil realitu spoznať, na čo mám a na čo nemám.
A keď jednoducho na niečo nemám, tak to robiť nebudem. Teda nie preto, že sa mi to nechce, ale využiť schopnosti tam, kde som (aj momentálne teraz) potrebný. Čiže v jednoduchosti povedané, asi toľko, človek musí (nemusí síce nič, to je pravda) ale .... "mohol by mať" teda mať aj prirodzené hranice.
Tým že sme otvorili sa nejakému zdieľaniu toho, čo vidíme na internete, na rozličných stránkach a podobne, ktoré ako viete pani profesorka, (píšem jej, s ňou som viedol konverzáciu ) za "našej éry" chvála Pánu Bohu niečo také neexistovalo, prirodzene nemám potrebu zdieľať svoj život v niečom, čo "primárne" musím vyriešiť sám so sebou.
A nikdy som to nerobil.
Náboženstvo ma učí tomu, aby som bol nielen cieľavedomý a všetko vedel, to chcem podčiarknuť, že teda nielen to, lebo viete, jedna poučka ktorá pedagogika neučí. a to som 2 roky učil na základnej škole je to, že
....." múdry človek sa učí celý život, ale hlupák ten už vie všetko..."
A nepovažujem za vhodné, aby naozaj niektorí ľudia nedokázali sa vyrovnať so svojím vekom. Ja mám 36 rokov, samozrejme mám mladícke záujmy, ale nesnažím sa už prekrývať pokročilý vek. Človek má isté záujmy, a krátkodobé ciele, (sú krátkodobé a dlhodobé, strednodobé z hľadiska manažmentu ) po naplnení ktorých ich jednoducho opustí nielen fyzicky, ale aj mentálne a emocionálne.
A to, čo som napísal si stojím za tým v tom, že teda uvediem jednoduchý príklad teraz.
Skúste pani profesorka nad tým porozmýšľať, nakoľko mám 3 roky pedagogickej praxe, že človek, ktorý na niečo má, a niečo nemá je rozdiel v tom, že talent je len 10 percent úspechu, a ostatné je drina. Avšak talent a drinu si nemôžeme zamieňať s fyzickou krásou.
To, čo robí svet, je pohrobok myslenia kalokagatie... ktorá síce má pravdu v zosúladení ideálu krásy tela aj ducha.
Avšak keď ako píšem, 60 ročná pani na obrázku si oblieka plavky vhodné pre 18 ročné ženy, proste jej to už nesekne.
Chápete. Ja mám v sebe istý takt.
To spočíva v tom, že napríklad keď sa profesionálne venujem hudbe, a idem niečo odprezentovať, v prvom rade prezentujem samého seba, ako sa správam a vyzerám. Keď idem odohrať pohreb, nemám potrebu prísť s drahými hodinkami a prsteňom, aj keď ich fyzicky mám niekoľko, pretože na parádu nie je čas.
V cirkevnom prostredí som sa naučil stiahnuť sa do úzadia (v popredí som nikdy netúžil byť) a keď sa teda takto v spoločnosti naučíme byť v popredí, alebo presnejšie povedané v opaku, v tom úzadí, príde situácia, kedy...
... nie vy sa sama vyzdvihnete v tom, čo dokážete... isto ste ako pedagóg dosiahli mimoriadne veľa, čo si cením veľmi a som na vás hrdý, avšak to, že Vaše skutky a prístup sú už vyzdvihnuté v očiach druhých, a tento punc rešpektu máte v druhých očiach už dávno. Rozumiete.
V krátkosti vám to zhrniem v duchovnom zmysle asi toľko, že ja sa nepotrebujem pred niekým predvádzať, aj keď môžem si byť 300 percentne istý, že dotyčný, pred ktorým niečo robím, na mňa nemá.
Mojím cieľom je, aby sme sa harmonickým a duchovným vnútorným usporiadaním vedeli prijať aj seba samých, ak máme nedostatky práve preto, aby sme mohli JEDEN DRUHÉHO navzájom dvíhať.
Lenže to neznamená, že budeme vyzdvihovať niekoho len preto, lebo má 50 kg aj s topánkami, ale nevieme presne, aký život žije. TELESNÁ KRÁSA NIE JE VŠETKO
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár