Počúvam pieseň...pieseň plnú bolesti, plnú toho, čo cítim. Stojím v kúpelni pred zrkadlom.Zvliekam tričko, nohavice, podprsenku a nakniec aj nohavičky. Pozerám na človeka, ktorý už nevládze ďalej, človeka ktorého stretlo veľa smútku a bolesti človeka, ktorýnechce zažiť ďalšie sklamanie, ďalšiu bolesť. Veľké zelené oči sú červené padajú z nich horúce slzy, nespaľujú len líca spaľujú celú dušu, všetko štastie. Napustím si horúcu vodu...ľahnem si do nej. Pena ma úplne prekríva. Ležím bezvládne, oči mi stále spaľujú slzy. Nechávam im voľný priebeh. Vyplavujem zo sba všetko nešťastie. Slzy mi vždy pomohli, no dnes sú aj oni prislabé, na to čo je vo mne. Bolesť dobila moju pevnosť, rozlieva sa všade, cítim ju v končekoch vlasov, v nechtoch. Cítim ako sa mi bolesť vlieva do všetkých žíl. Srdce len jej jed širi rýchlejšie. Ležím tam dovtedy, kým nie som úplne rozmočená. Vytlačím si šampón na vlasy, jemne ho do nich vtláčam...masírujem si hlavu. Potom si namydlím celé telo. Pustím sprchu. Vnímam každú kvapku ako ma očisťuje od všetkého, od všetkej bolesti. Zahľadím sa do kvapiek vody padajúcej na moju pokožku...teraz ju nevnímam ako obyčajnú vodu. Vnímam ju ako moje vykúpenie, moju očistu. Očistila povrch tela, vyčistí aj vnútro. čistá si opäť ľahnem do vody, tentorz tvárou dole. Zlboka sa nadýchnem, nič neľutujem. Všetko je tak ako má byť. Pľúca mi napĺňa voda. Moje vykúpenie ...moja smrť. Úplne ma očistila. Moje nehybné telo ostalo ležať vo vode, v mojej očiste. Umrela som po tichu a bez rozlúčky, tak ako mi to bolo súdené

 Vymyslený príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár