Dvaja hrnčiari sa pokúšali spraviť dokonalý džbán. Samozrejme, nebolo to ľahké. Ten džbán robili dlhé roky až kým nedosiahli jeho totálnu dokonalosť, až takú, že už nikto nič lepšie spraviť nemohol.... Do toho džbánu vložili svoju vieru, prácu, nádej a radosť... Džbán sa stal putom ich priateľstva alebo ten džbán bol ich priateľstvo......

Do džbánu neraz liali vodu, ale nikdy ju nenaliali až po vrch.. len tak dopoly džbánu..Vždy tú vodu spolu vypili alebo ju inak spotrebovali...

Jedného dňa džbán naplnili až po okraj... Už z neho nevedeli odpiť a voda sa začala prelievať... Nápor vody bol tak obrovský, že džbán pukol a rozbil sa na veľa malých kúskov... Majstri hrnčiaris a síce snažili ho opäť zlepiť no nikdy sa im to už nepodarilo... Vždy keď si už už mysleli, že to dokázali našla sa nová štrbinka....
Nakoniec snahu vzdali a už sa spolu ani nerozprávali a nikdy viac spolu už nový džbán robiť nechceli! ! ....

Ponaučenie..
Priateľstvo je ako džbán. Trvá dlhé roky kým si ho vytvarujete, kým je také dokonalé... Však nikdy nie je nezničiteľné, ostáva krehké ako ten džbán....
Voda je ako klebety a ohováranie, hádky a klamstvá... Leje sa do džbánu a pomaly ho zapĺňa... Keď niesú už k sebe priatelia úprimní tak sa nahromadí v džbáne až tak , že ho rozbije...
A tak stroskotá nie jedno priateľstvo...
Preto si džbány priateľstva treba robiť svedomita a netreba zabúdať nato, že ich občas treba aj vyprázdniť....

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
sweetdream  1. 8. 2009 22:46
pekné
Napíš svoj komentár