S kamoškou sme sa boli večer rpejsť a Mišu napadla jedna strelená vec: ,,Vandi, nejdeme hore?" ,,KDe myslíš?" ,,No veď vieš..." ,,Do lesa?" ,,Alee!! Si slepá?" zasmiala s aa pokračovala :,,Veď na cintorín!" ,,A načo preboha chceš isť na cintorín?" ,,Taak.. sa haluziť..." ,,Keď chceš..." celpu cestou hore kopcom sme kecali o Egypte, pretože nás Egyptológia strašne zaujíma! Keď sme sa dostali pred mohutné brány cintorínu Miša poznamenala: ,,Prelezeme?" zatvárila som sa mudrlantsky a hmatom som otvorila bránu. ,,Jáj.. " usmiala sa a povedala: ,,Tu niekde je pochovaná moja pra teta.. nejdemeju pozrieť?" ,,A videla si ju?" ,,Nie. ale hlavne, že tam leží, poď.." potiahla ma za ruku a hĽadali sme cestu. Konečne sme sa vysomárili a Miša sa potkla. Zajajkala, a vtedy sa to stalo... Zrazu nejaká tmavá postava utekala a niečo si mrmlala. Tak sa mi zrýchlil tep, že ja som nevedela čo mám robiť! Stála om ako prikovaná, zatiaĽ čo Miška sa postavila a rýchlo kĽučkovala cestou von. Bála som sa, že duchovia naozaj existujú a z očí mi vyrašili slzy. Zastonala som, a v tom momente som sa schovala za náhrobok. No duchovia sú rýchlejší... Nedávala som si žiadne šance, no keď sa ozval neznámy hlas: ,,Hej, čo tu vy dve robíte?" mi odľahlo. Totižto to nebol duch, ale ha´dajte! Mníška, ktorá si myslela, že kradneme kahance! Vyšla som spoza náhrobného kameňa a povedala som: ,,My sme nekradli, tu je pochovaná Miškina prateta.. A my sme ju prišli pozrieť..." ,,Len aby..." povedala sklamaná mníška, ktorá nás očividne chcela nachytať a odišla smerom k Domu smútku. Keď som Mišu stretla pri´bráne, poriadne som ejj vynadala, že ako ma v tom nechala samu.... No jendo viem iste: Na cintorín v noci už nikdy viac!

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
vio  6. 2. 2007 17:08
nahodof... taky pjekny cintorinik v noci je mnamkyyyy disappointed:A)
Napíš svoj komentár