Existuje ? Alebo sú to len nezmyselné sladké slová smerújúce do záhubia ? Ticho a prázdno po vyhasnutí úprimného citu ? Zlomené srdce , hlúpe klišé , vrazená dýka, rozšliapnutá nádej a oči plné sĺz. Aj takto sa vykresluje láska . Musí tá skutočná láska naozaj bolieť ? Nemusí , ale málokedy zažívame takzvaný "HAPPY END" a preto vďaka i za to málo .
Je to cit , pocit ,niečo hlboké , čo príjemne hreje vnútro , balzam pre dušu , ale zároveň choroba bláznov , ktorá mení ľudské bytosti na nepoznanie, či už v pozitívnom ,alebo negatívnom svetle , tme ? Kvôli nej mladí ľudia konajú nepríčetne a sú schopní zájsť do krajností , na hranicu ľudského života , odkial niet cesty späť . Sú pokúšaní údermi svojích sŕdc a nepočúvajú rozum . Diabol , ktorý ovládol a zničil ich osobnosti sa vytešuje a pokračuje vo svojom načatom umeleckom počínaní, vyrývajúc všetky negatíva, pochybnosti, žiarlivost, sebectvo a pokrytectvo, všetky jedy, ktoré pomaly zabíjajú. Ale dá sa im vyvarovat. Je to až také tažké ?
Sme tu a žijeme naše životy , spoločne a predsa často každý sám, pretože sa nedokážeme natoľko odpútať od svôjho JA. Sme sebestační, no i napriek tomu sa cítime prázdno a máme potrebu nájsť kus seba . Človek nedokáže byť sám ,ale nesnaží sa byť tolerantný, keď sám nie je.
Čo predstavujú spriaznené duše ? Možno je to len povera, možno sa naozaj hladáme niekedy aj celý život . V lepšom prípade sa dvaja nájdu, v horšom sa nájdu a tvária sa slepo a v najhoršom na seba nenarazia vôbec a životom sa pretĺkajú so svojou pýchou a smútkom , s úsmevom na perách a slzami v osamelej duši .
Dostali sme srdce a to nám nik nemôže vziať , no my ako nepremýšlajúci , pudmi sa riadiaci ľudia , v mladom , strednom , alebo aj v starom veku s týmto darom narábame veľmi neúctivo až lahostajne , pričom sme schopní miliónkrát ho niekomu darovať , alebo vziať a potom roztrhať na márne kúsky a odhodiť čo najdalej , aby nás v snoch nestrašil ten desivý zvuk tlkotu , ktorý patrí len nám a my ho odmietame . To je láska ?
Skutočná láska prijíma aj odozdáva nikdy nie je sebecká a vždy sa dokáže obetovať pre dobro toho druhého . Pokiaľ toto nepochopíme nemôžeme ľúbiť . Je slnkom na zamračenej oblohe , je cukrom v horkej káve , je darom z neba . Ak ľúbime dokážeme pochopiť človeka , ktorý nechce byť nami ľúbený a prajeme si jeho šťastie i na úkor nášho smútku.
Láska je trpezlivá , skutočná láska nikdy neskončí...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
viollin
7. 4.apríla 2010 20:47
tak predsa si mu to napisala ....no len na druhej strane,kto uveri ze to pisal on?
Napíš svoj komentár