Odhodený dar, rozšliapaný zavrhnutím
nedostatkom úcty a hrdosti prebytkom
niekde sa vzal, bez boja vzdal
No na povrch sa prebíja osobnostným úpadkom
myšlienkovým úplatkom
Dokopy sa zlial odrazu celý zhon sveta
časovanej bomby stresujúcej
tik-tak konca zvon
ten uzamknutý básnik chce íst von
Popísané zdrapy na ceste vysnívanej
zakotvený v oblakoch nebeského mora
Svojej duše mapy kresliac písomne
trhá retaze nedostatku dovery
ked štverá sa zdola
Všetky útrapy, bolesti a strasti
prestáva ukrývat a úprimne sa zdoverí
Pomaly kráča uličkou vdial
slnka lúče i smútočné krupobitie
sprevádzajú jeho kroky
už niet, čoho by sa bál
za všetky tie premárnené roky
kedy života sa bál a blúdil ním sám
so svojimi slovami
uzamknutými, roztrhanými, podcenovanými...

 Blog
Komentuj
 fotka
viollin  17. 1. 2010 19:36
presne si pametam na tu naladu ked som pisala takto
Napíš svoj komentár