Stála som tam ako obarená horúcou vodou a vyvaľovala som na Thoma oči.
“To nie je možné...” zamumlala som a ešte stále mi to nedochádzalo.
Nielen, že existoval krvilačný upír- a bohviekoľko ich v skutočnosti existovalo- ku tomu všetkému je to brat chalana, ktorého by som nedokázala opustiť. Chalana, ktorého som milovala a tentoraz som cítila, že je to pravá láska.
“Už to tak je...” odpovedal a pozeral sa na mňa s vážnym pohľadom. Ruky mal prekrížené na prsiach a čakal.
“Ale ako sa to stalo?” vzápätí som si sadla. Ruky som si zahrabla do vlasov a oprela som sa lakťami o kolená.
“Viem, že je to nevysvetliteľné, hlavne, keď upíry predsa neexistujú. No ale musím ťa opraviť. Upíry existujú.” povedal to s istotou, že to tak je.
“Koľko ich asi je?” pozrela som na neho očkom a zadržala som dych.
“Veľa...”
“A tu v meste? Je tu ešte niekto okrem neho?” čím ďalej, tým to bolo absurdnejšie.
“Áno, je, ale už len jeden...”
Vtom nás niekto prerušil. Do okna mi skočil jeho brat. Mykla som sa a hneď som vyskočila na posteľ. Narazila som do steny a zatvorila som oči. Keďže sa nič nedialo, jedným očkom som sa pozrela, že čo sa deje. Thom stál ešte stále opretý o stôl v mojej izbe a jeho brat sa obzeral raz na mňa a raz na neho. Bol v okne a až teraz som si poriadne prezrela jeho tvár.
Bola krásna. Na upíra to bolo asi normálne. Vlasy mal hnedé a oči krásne modré akoby z oblohy vybraté. Pleť bledšia ako ľudia, ale nelíšilo sa to zase až tak veľmi.
“Braček, naozaj dobrý vkus.” zasmial sa a posadil sa do kresla. Bol v ňom v momente a už sa prehrabával v časopise, ktorý bol vedľa neho.
“Čo tu do čerta chceš?” zavrčal Thom, no on sa len usmieval a ďalej si prezeral časopis. Thom bol v celku dosť kľudný, dokonca sa ani len nepohol a ani sa na neho nepozrel.
“No keďže toto bolo nepríjemné stretnutie s Veronikou, chcel som si ho trochu spríjemniť.” moje meno vyslovil hlasnejšie a pri tom sa na mňa pozrel a zodvihol jedno obočie.
“Prečo si ma chcel zabiť?” vyprsklo zo mňa úplne zmätene a vystrašene. Hlas sa mi pri tom chvel, ale oni si z toho nič nerobili.
“Ale no tak, kto mohol vedieť, že práve ty si jeho frajerka?” začudovala som sa a radšej som sa do toho nechcela pliesť, no mala som kopec otázok. Dokonca som ich už chcela vysloviť, ale našťastie som sa zadržala.
“Denis, pozri. Viem, že si si ju vybral už pred tým, to si mi koniec koncov hovoril, ale kto ti má do čerta veriť?” pri poslednej časti vety sa nahneval a pozrel sa na neho.
“Denis... Hm upír má ja meno?” vyskočilo zo mňa a hneď som si zakryla ústa s rukami.
“Ešteže tak.... Hh.” usmial sa a ďalej listoval. Zrejme si z Thomovho rozčúlenia nič nerobil.
“Denis vypadni!” Thom sa naozaj rozzúril lebo sa ku nemu pohol. Preglgla som a znovu som sa roztriasla.
“Ale no tak Thom. Dobre vieme, že nie je pekné sa so mnou biť...” hovoril ironicky a posmešne. Dávalo to zmysel, ale prečo by sa s ním chcel Thom biť, keď bol o milión krát slabší?
“Prosím upokojte sa...” zamumlala som a postavila som sa. Až príliš som pritiahla na seba pozornosť, keďže sa na mňa obaja pozreli. Nebol to obyčajný pohľad.
Bol to rozčúlený zo strany Thoma a zaujatý zo strany Denisa.
“No tak ty by si mala byť tá posledná, ktorá nám bude rozkazovať, že Thom? Čo zmôže jeden malý človiečik proti upírom?” nahlas som preglgla a o krok som ustúpila. Bola to pravda, keďže som bola malá a bezmocná, no v tejto izbe bol len jeden upír. Aspoň som si to tak myslela.
“Denis vypadni!” zopakoval Thom rozčúlene. Bolo to pre neho nebezpečné, keďže vedľa seba mal upíra. A ku tomu všetkému aj on bol bezmocný.
Thom sa pohol smerom ku mne a zastavil sa predo mnou. Denis sa len pousmial a postavil sa.
“Ale no tak. Dnes nechcem žiadne roztržky. Neprišiel som sem zabíjať Veroniku. Dobre priznávam, že som sa splietol a chcel som ju zabiť, ale teraz je to už inak.” usmieval sa a potľapkal Thoma po ramene. Trochu som sa uvoľnila a vydýchla. Aspoň na chvíľu som nebola terčom pre upíra.
“Na dnes máš upírov dosť, oddýchni si na to celé a potom sa o tom porozprávame osamote .” Thom ma pohladil po tvári a pobozkal ma na čele. Trochu som z panikárila, veď toto nerobieval nikdy. Držal si odo mňa pekný odstup, ale teraz sa odvážil aspoň na malú pusu.
“Denis ideme domov.” povedal a Denis ho nasledoval von z mojej izby. Počas toho sa na mňa pozeral a až keď bol za dverami sa otočil. Chcela som im ísť otvoriť dvere a vypustiť ich, no už tam neboli. Pokrútila som hlavou a spadla som na zem. Nechápala som celej tejto situácii. A dokonca aj toto bolo veľmi čudné.
(25-deň)
Thom sa neozval. Jasné, ako vždy. Dokonca ma nechal sa vysporiadať s myšlienkami samú. Chcela som mu zavolať, ale niečo mi hovorilo, aby som to nerobila. Nenávidela som tento hlások v časti mojej mysli, ktorý hovoril proti mojej vôli. Tak som sa len doma nudila a počúvala hudbu. Matka počas týchto troch dní prišla domov a našťastie na mňa nekričala kvôli upratovaniu. Samozrejme mala upratovaciu mániu ako každá iná matka. No dnes som mala deň pre seba. Odišla von s jej priateľom niekam do kina, alebo inde. To ma až tak netrápilo. Mala som sa učiť, ale nemali sme nič. Tak som sa len vyvaľovala v posteli a premýšľala.
Znovu som sa myšlienkami dostala ku alternatíve, že mu zavolám, alebo aspoň napíšem. Ale nie, môj hlások mi to zakazoval, ako po každej tejto myšlienke.
Niektoré veci mi nedávali zmysel. Napríklad, keď sme sa s Thomom rozprávali, či ešte žije nejaký upír v meste. On povedal, že už len jeden. Škoda, že nás vtedy vyrušil Denis.
Nakoniec som nevydržala to napätie a posadila som sa. Vtom na mňa doľahli všetky otázky a myšlienky o upíroch. Cítila som sa ako v tornáde myšlienok. Akoby som bola presne v jeho strede a myšlienky sa vírili okolo mňa. Na chvíľu sa mi zdalo, že ich okolo seba naozaj vidím- vyzerali ako obrázky z určitých situácii.
Jedna myšlienka za druhou. Ale nič nedávalo zmysel.
Už je len jeden...
Kam ideš? Nenechávaj ma tu! Veď je to upír! Kričala som na Thoma no márne, on len išiel tvrdohlavo niekam preč, zrejme za tým upírom. ´
Pred niekoľkými dňami sa postavil predo mňa, akoby ma chcel chrániť pred upírom.
“Ako by si mala byť tá posledná, ktorá nám bude rozkazovať.... A ako by mohol mať jeden malý bezmocný človiečik silu proti nám upírom....” premietala som si Denisove slová. Nikdy nepoužil výraz len na seba. Stále používal množné číslo.
Lenže v izbe bol len jeden upír a myslím, že ten druhý ani nebol v blízkosti.
Chcela som ísť im otvoriť dvere, ale už boli preč... alebo tá rýchlosť. Thom bol stále príliš rýchli a stále ma prekvapil...
Začala som pochybovať a cítila som sa naozaj naivne.
“Áno som naivná...” mumlala som. No vtom som si spomenula na výraz Thomovej tváre, keď mi hovoril, že je v meste ešte jeden upír. Dokonca touto témou ani nebol zaskočený a akoby presne vedel, že kto to je.
Prižmúrila som oči a zamyslela som sa hlbšie.
Jeho zvláštny odstup a šialený výraz vtedy poobede, keď bol so mnou v izbe aj s Denisom. Alebo dôvody, prečo sa mi neozýval nikdy keď bol so mnou. Muselo prejsť niekoľko dní, aby sa konečne ozval. Dokonca v ten deň, keď mi mal povedať nejaké tajomstvo, že prečo sa neozve niekoľko dní....
Čím ďalej, tým viac som šalela. Nedávalo to zmysel.... Alebo? Možno bola odpoveď pred mojím nosom a ja som si ju nevšimla. Hodila som sa naspäť na posteľ a zatvorila oči. Práve išla moja obľúbená pesnička od Hope Sandoval- Trouble. Pekne sa pri nej dalo zaspať a premýšľať. Lenže ani pri tejto pesničke som si nemohla poskladať všetky tie myšlienky.
Skúsila som sa znovu zahĺbiť do myšlienok. Jeho tajnosti a napokon brat upír? Nevedela som si predstaviť človeka, ktorý by mal za upíra brata a nebál sa ho. Keďže sú v tej situácii s Denisovou frajerkou tak si nemyslím, že by sa mali najradšej. A tak mi nepripadá vôbec normálne sa mu takto postaviť. Denis si je určite istý svojich schopností a sily. Určite o tom nepochybuje, tak prečo by mal Thom byť na neho taký. Dokonca sa rýchlo rozčúli. A to som sa presvedčila. Ale Thom nie je taký typ. Myslím, že ho dokáže rozčúliť len jeho brat samozrejme takto extrémne.
Ja som vedela, že odpoveď sa blíži. A vedela so aj to, že všetky tieto veci naznačujú len jednu jedinú vec.
Vtom som sa strhla a vyskočila som na rovné nohy.
Presne tak, všetky tieto veci poukazujú len na jednu jedinú vec, aj keď som si ju vôbec nechcela pripustiť. Nemohla som. Bolo to proti mojej vôli. Ale znovu sa ozval môj hlások v hlave a ten mi to jasne potvrdil. Moja myseľ si to musela pekne pripraviť na mňa a potom to vypustila. Bolo nemysliteľné, aby chalan, ktorého milujem bol upír....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
fallangel
19. 10.októbra 2010 20:28
super tešíím na pokračovanie =D
Napíš svoj komentár