Nevyznám sa v ničom, nikdy som nemala cit pre tieto ľudské "hry"- poviem A, má to znieť ako B, mal by si to pochopiť ako C ale naozaj by som chcel aby si spravil D, aj keď úprimne chcem od teba E.
A je to na prdel, keď človek na ktorom mi záležalo, hral tú hru so mnou neustále aj keď vedel že jej nerozumiem a dokonale sa na nej zabával. Aspoň on nemusel, keď všetci ostatní áno.
Jediné čo po sebe zanechal, je bolesť. Bolesť, ktorá ma ochromuje. Je to taká diera v mojom srdci, ktorú sa snažím nejak odstrániť vyplniť rôznymi spôsobmi.
V samote si lížem svoje rany na srdci či na mysli či už ani neviem kde. Som proste ochromená bolesťou, ktorú sa snažím každý odporný deň prekonať, žiť pozitívne, aktívne, ale nejde mi to, aj keď sa snažím všemožne.
Moja bolesť ma ochromuje. Ale nedokážem nejak ju vyventilovať, aspoň obmedziť. Plačem, ale nič sa nezmení. Pretože plačem v tichu, keď ma nikto nevidí, nepočuje a plačem zababušená do perín.
Do perín, nie ponorená do niečeho objatia. Lebo aj keby mi niekto poskytol objatie, nepomohlo by to. Pretože jeho objatie by bolo aj tak pre mňa ničím, lebo je to len niekto.
Potrebujem objatie od niekoho komu dôverujem, ku komu prechovávam nejaké pozitívne pocity.
Ale tie kvôli bolesti nedokážem prechovávať k nikomu, takže vlastne môžem plakať koľko chcel do perín, túžiac po objatí od niekoho takého, ale taký neexistuje.
Som v začarovanom kruhu z ktorého sa pokúšam dostať ale už ma to vyčerpáva neskutočne. Vyčerpáva ma snaženie sa z neho dostať, ale ešte viac ma vyčerpáva byť uväznená v tom začarovanom kruhu mojich pocitov, myšlienok a bolestí.
Snažím sa stále dostať z toho, aj v tomto momente, písaním týchto riadne nesúvislých myšlienok, ktoré si ľudia prečítajú možno len pre potešenie posmievať sa na bolesti druhých a myslením si o nich že sú blázni, že sa trápia pre takú hovadinu, ktorá tu ani nie je vyjadrená, lebo nech sa akokoľvek snažím, neviem moju bolesť pretransformovať do slov, do niečoho, čo by ma aspoň trochu z nej dokázalo dostať, neviem to.
Ale snáď raz dokážem, prosím o to aby som to dala. Aby som mohla dokázať ďalšie "veci". Potrebujem dokázať toto, aby som dokázala ďalšie. Len nejak som sa zasekla na prvom "kroku".
Kurnik nech sa už "odseknem", lebo sa zbláznim!
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
coleshepter
7. 4.apríla 2013 14:08
Nie je to hovadina, viem ako sa cítiš, akurát som na tom rovnako a už fakt neviem ako ďalej :/
2
samozrejme,že to bude znieť ako klišé a samozrejme,že je to jedna z vecí, ktoré ti momentálne pôjde najviac na nervy,ale čas skutočne hojí všetky rany a otvára nové možnosti..nie teraz nie zajtra..ale začas určite..viem to,lebo zo mňa hovorí vlastna skúsenosť..aj napriek tomu,že stále nie som v poriadku
Napíš svoj komentár