Pri čakaní kým z automatu dokvapká životodárna káva do hrnčeku z nápisom Simple Life som na prstoch rátala všetky sny a ideály ktorých som sa musela za posledný rok a pol vzdať. Keď mi začali dochádzať prsty aj na nohách pomyslela som si na margo hrnčeka "kiež by" a takmer som pri odchode z nevetranej a zatuchnutej kuchynky obliala kávou našu archivárku Magdu. Magda na mňa škaredo zagánila. Nie však kvôli takmer obliatiu jej vesty, ktorá nielen svojou čiernou farbou a flitrami, ale hlavne rozmerami pripomínala všeobjímajúcu nočnú oblohu. Mne sa tá vesta mimochodom veľmi páči a aj Magdu mám rada. Magda sa bála, že jej oblejem papierik ktorý mi pyšne vystavovala na obdiv. "To je o mojom synovi" Hovorila s úsmevom každej pyšnej matky. Nevedela som, že má syna. Vedela som o dcére tuším Katke a dvoch ryšavých mačkách. Na papieri hrubým písmom svietil nadpis "Ide ti to, Michal !".
Z jedného obyčajného papiera na mňa prehovoril silný príbeh. Príbeh o chlapcovi, ktorý bol vždy tak trochu iný a veril v sám seba. Chlapcovi, ktorý pravidelne stáva v Tescu tam pri tom vchode ako fúka ten teplý vzduch a pozoruje svet svojimi očami. Chlapcovi, ktorý takmer strácal vieru v sám seba a tak sa chcel poradiť s najpoverenejším. Michal je totiž spisovateľ. Michal je básničkár a textár.
Jedného dňa možno aj pri nedeľnom nákupe stretol Michal Uja Feldeka, alebo Ujo Feldek stretol Michala. A Michal sa odvážil k niečomu, čo je pre mňa nepochopiteľné a vždy si ho zato budem vážiť.
Michal totiž zobral osud do svojich rúk a vložil malú knižku do rúk pánovi Feldekovi. Ujo Feldek mierne zaskočený prosbou Michala si malú ručne písanú knižku vzal a na jej koniec si poznačil Michalove číslo. Aj ja by som raz chcela aby si taký človek ako Ujo Feldek poznačil moje telefónne číslo, pokojne aj do knihy odo mňa. Ešte väčšiu radosť by mi urobilo keby sa o tú knihu pobil s Ujom Lasicom a ja by som im žoviálne mohla podať ďalší výtlačok napríklad aj s venovaním. Dokonca to pre Uja Lasicu už mám vymyslené: "Lebo Ujo Milan má rád moje kolená a ja mám rada Uja Milana." Ujovi Feldekovi by samozrejme bolo lúto, že má iba telefónne číslo bez venovania...ale to už odbieham, spať k Michalovi...
Jedného dňa Michalovi zazvonil telefón a Ujo Feldek mu vraj povedal len toľko, nech si kúpi Sme. To z čoho Michal skoro odpadol bol článok. Od uja Feldeka pre Michala. Článok s nadpisom "Ide ti to, Michal !". O tom ako si ujo Feldek už viac krát všimol Michalove meno zaliaté v plastovej menovke. A najmä o tom, že Michal nie bude, ale JE spisovateľ. Dokonca pri nejednej básničke donútil uja Feldeka si pospevovať. Vraj najviac sa mu páčila tá o tej mrche ktorá mu zahla. A aj ju v tom článku cituje, tú báseň nie mrchu. A musím povedať, že nielen Ujo Feldek, ale aj ja som sa pristihla pri pohmkávaní melódie. Pretože Michal skutočne už je spisovateľ.
Vrátila som zo zvláštnym pocitom papier archivárke Magde, ktorá sa išla pýšiť svojim synom o dvere ďalej. Imaginárne mravenisko ktoré mnou ešte hodnú chvíľu prebiehalo som sa snažila ignorovať. Premýšľala som o Michalovi, o ideáloch a naivných túžbach ktorých som sa až priľahko vzdávala. Zostali mi vlastne iba jeden sen. Písať pre Nich a predávať Tam. Pre niekoho hlúpe ciele. Malé. Ale sú moje, tie posledné čo mám.
Spomenula som si aj na toho ktorý to tiež nebude mať ľahké. Na toho ktorý žije vo večne padavom sne o balkónoch a ľudoch bez tvárí. Na toho ktorý je najkrajší a najslobodnejší človek akého poznám. Na toho ktorý raz bude Michalom a ešte ani netuší koľkým ľudom zmenil a zmení život.
Alibisticky som si začala obhajovať sama pred sebou všetky rozhodnutia. Všetky odbočky na križovatkách. Moju školu aj neškolu, moje nefotenie, to prečo som prestala snívať a dokonca aj to prečo vlastne všetko je ako je. Niekoľko spoločných menovateľov sa vyskytovalo takmer všade. Slová On a nemôžem sa mi začali pred očami vynárať tak často, až sa mi zakrútila hlava. Kľukatými cestami som sa ale dostala až sem.
Stále som to ja a stále môžem byť Michalom. Stále môžem nájsť môjho uja Feldeka a stále môžem snívať. Nechcem už viac byť tu, prikrčená za malým stolom na vŕzgajúcej stoličke. Nechcem do práce nosiť opätky ale číňany. Nechcem pracovať tu na mieste plnom pohŕdania a chorých názorov na svet, kde jediné čo zaberá je farba zelených eurobankoviek presvitajúca cez obálky. Chcem pracovať Tam! Chcem písať pre Nich! Viem, že raz budem. Ale nikto to za mňa neurobí. Michal nepríde za ujom Feldekom a nepoviemu:"To je Zuzana, aha". Nie, ja musím byť vlastným Michalom a musím snívať a konať jedine za seba. Nikto iný to za mňa nespraví a čakať už ma omrzelo.
Nikto by nemal čakať. Čakaním šednú farby snov.
Idem nájsť môjho Uja Feldeka
Ozaj Michal, Ďakujem !
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
transplantovana
30. 5.mája 2010 17:27
go, girl! držím palce.
2
ujo Feldek je asi najcharizmatickejší človek, s akým som sa kedy rozprávala.
takého iného sa ťažko hľadá, ale držím palce.
čo mi pripomína môj lov na lasičky.
takého iného sa ťažko hľadá, ale držím palce.
čo mi pripomína môj lov na lasičky.
3
ked..som..si dnes povedal, že som dnes neprídem, lebo už nevládzem a každým dňom zo mňa ubúda ako z mesačníka, tak som bol presvedčený, že vydržím.
nechodím v opätkoch. ktosi raz povedal, že ešte prekotím systém svojou pohodlnosťou. prekotil som najskôr seba, teraz si so mnou robí systém čo chce. kričím na kakina a on sa na mňa škerí z ponorky, ktorú mal celú dobu v oblaku.
a potom som na stene videl stav o veľmi dlhom článku. a už som vedel, že sa teším. neteším sa pre tú jednu pasáž..teším sa pre to všetko michalovo a feldekovo (hemingway a matzuko...)
veľmi som sa usmieval..dlho som nebol takto usmiato úprimne veselo čisto čistý.
nechodím v opätkoch. ktosi raz povedal, že ešte prekotím systém svojou pohodlnosťou. prekotil som najskôr seba, teraz si so mnou robí systém čo chce. kričím na kakina a on sa na mňa škerí z ponorky, ktorú mal celú dobu v oblaku.
a potom som na stene videl stav o veľmi dlhom článku. a už som vedel, že sa teším. neteším sa pre tú jednu pasáž..teším sa pre to všetko michalovo a feldekovo (hemingway a matzuko...)
veľmi som sa usmieval..dlho som nebol takto usmiato úprimne veselo čisto čistý.
4
Mám chuť písať dlhý koment.
Bol som vonku, na futbale, zmokol som. Je zamračenô a prší. Došiel som domov, sadol som si sem. Medzitým som jedol aj knedľu s kapustou, ale to asi málokoho zaujíma. Sadol som si sem a prečítal som si blog, potom som sa pozrel von a tam práve svieti slnko. Úplne vážne. Nad jedným činžiakom je tmavosivé zamračenno, nad druhým svieti slnko. Možno bude aj dúha. Bude!
Aj ja mám rád tvoje kolená, takže aj mne môžeš pokojne poslať knihu s venovaním. Alebo radšej papierik, ja som skromný.
Ďakujem, že som si mohol ukojiť svoju potrebu písania dlhého komentu pod tak eet blogom.
Bol som vonku, na futbale, zmokol som. Je zamračenô a prší. Došiel som domov, sadol som si sem. Medzitým som jedol aj knedľu s kapustou, ale to asi málokoho zaujíma. Sadol som si sem a prečítal som si blog, potom som sa pozrel von a tam práve svieti slnko. Úplne vážne. Nad jedným činžiakom je tmavosivé zamračenno, nad druhým svieti slnko. Možno bude aj dúha. Bude!
Aj ja mám rád tvoje kolená, takže aj mne môžeš pokojne poslať knihu s venovaním. Alebo radšej papierik, ja som skromný.
Ďakujem, že som si mohol ukojiť svoju potrebu písania dlhého komentu pod tak eet blogom.
7
ked mi umrel starky...nie je to tak davno, napisal som len cez slzy...
Starký?
Po najbližšej letnej búrke dáme ti na oblohe namaľovať dúhu
... najkrajšiu na svete
takmer takú krásnu ako si ty namaľoval v nás ...
a vies čo? ....tymto najskutočnejsim pribehom na svete - podanym tak ako to vieš IBA ty si namalovala duhu vo mne, najkrajšiu na svete.
DAKUJEM
Starký?
Po najbližšej letnej búrke dáme ti na oblohe namaľovať dúhu
... najkrajšiu na svete
takmer takú krásnu ako si ty namaľoval v nás ...
a vies čo? ....tymto najskutočnejsim pribehom na svete - podanym tak ako to vieš IBA ty si namalovala duhu vo mne, najkrajšiu na svete.
DAKUJEM
8
kazdy Michal dnes musi byt stastni
ja som,aj ked nie som Michal, ale tvar si mi otvorila rovnako, odstranila to mracenie nad vsetkym co nie je, nejde, nepojde a neda sa...
toto nie je len pribeh, ktory robi zo slabeho silneho, ale robi z cokolveka cloveka...
ja dakujem, usmev a pokoj a to ostatne potom...
ja som,aj ked nie som Michal, ale tvar si mi otvorila rovnako, odstranila to mracenie nad vsetkym co nie je, nejde, nepojde a neda sa...
toto nie je len pribeh, ktory robi zo slabeho silneho, ale robi z cokolveka cloveka...
ja dakujem, usmev a pokoj a to ostatne potom...
10
ešte som chcel
že dve ryšavé mačky
a hvorecký ho má tiež, tak to musí byť On
že dve ryšavé mačky
a hvorecký ho má tiež, tak to musí byť On
Napíš svoj komentár