Na n(i)eprave poludnie

Občas by som chcela byť celkom malá,
iba taká po kolená.
Na dve tri popoludné pokolenia,
nemrviť sa v posteli
stratiť sa v svete veľkom ako gombička.

Občas som strašne malá.
Jahodové zrniečko väčšie ako moja ruka,
dráždia ti ďasná v medzizubných priestoroch.
Afty kvília od bolesti
tón tón tón nepríjemný ston
a výplach

Hlava treští
s radosťou jej jednu pleštím
nerýmujem a nepletiem tu ani šál
tajničky sú vylúštené
šestnásť písmen
mám lúštenku
zrodila sa veta
iba pre mňa, iba moja
a bude sa volať Amélia lebo chcem a viem

Moja veta
Moja Veta
celkom tichá iba pre mňa
šepkám si ju v polospánku pred alfabetoaomegou

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu