Marek stál na balkóne len v spodkoch a hľadel na vybuchujúci ohňostroj. Do tváre si nechal šlahať studený januárový mráz a snažil sa usporiadať si myšlienky. Je toto ten dlh, o ktorom tak často Oto rozprával, ktorý musí raz za čas splatiť spoločnosti každý jeden z nás? Dva a polročné dieťa, ktoré sa prvé kroky a slová učilo bez svojho otca či skutočnosť, že človek, ktorý mu podal ruku z padajúceho útesu, bol zároveň aj príčinou jeho zostupu? Alebo Lívia, tá hnusná kurva, ktorú však v kútiku duše nikdy neprestal ľúbiť? A vlastne prečo vždy najviac milujeme tých, ktorí nám najväčšmi ubližujú?

- Šťastný nový rok Lívia.
- Šťastný nový rok Marek.

Každý z nás je občas obeťou štokholskému syndrómu, kedy obeť únosu nadobudne k páchateľovi pozitívny citový vzťah. Rukojemníci sa ocitajú v situácií, v ktorej dominuje úplná závislosť na konaní páchateľa. Štokholmský syndróm potom predstavuje spontánnu reakciu na totálnu stratu kontroly nad vlastným životom.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
titusik  24. 3. 2009 18:50
tak toto som necakala Ale trefne.
Napíš svoj komentár