21. storočie? To je vtedy, keď ťa namiesto kohúta budí v mobile Lady Gaga, prípadne famózna symfónia pračiek, vysávačov, hriankovačov, odšťavovačov a iných domácich spotrebičov.

Tvoje prvé kroky okamžite smerujú k počítaču. Skontroluješ si erpéčky, facebook, ajsikjú a jednu zo svojich piatich mejlových schránok a keď už fakticky nemáš čo robiť, pozeráš si videá na youtube alebo skajpuješ so svojimi priateľmi. Keď ti náhodou vypnú prúd, zachováš si chladnú hlavu a pripojíš sa cez bratov notebook, prípadne obvolávaš kamarátky a otravuješ ich tým, s kým všetkým si si četovala a akože vážne nechápeš, ako ti mohol také niečo napísať. Účet za telefón neriešiš, však ho zaplatí tvoj foter cez internet banking.

Na obed si dáš polotovar, ktorý si zohreješ v mikrovlnke a prirodzene že sa s ním usadíš zase len pred kompom, keďže medzitým ti už elektrinu zapli. Do školy si stiahneš úlohu z referátov a ani len nemáš snahu upraviť to trošku vo worde. Spolužiačku požiadaš, či by ti nemohla preskenovať poznámky z nosky, pretože v pondelok si chýbala. Nadávaš na pomalé déeselko a keď ti už Imanuel Kant konečne dorazí na pobox.sk, zadáš tisk.

Na ajsikjú si vypisuješ statusy o tom, aký je život ťažký a krutý, jasné že všetko v angličtine. Keď máš pocit, že si tam už akosi príliš dlho, odpojíš sa a pohodlne sa usadíš pred telkou s ďialkáčom v ruke. Hoci máš káblovku a milión päťsto programov, samozrejme že tam ako vždy nič poriadneho nie je a ty otrávene hľadíš do stropu. Ešteže existujú empétrojky a ipody. Aj keď máš dva mobily, akosi nikdy ťa nemôžu zastihnúť. No hlavne že máš foťák. Urobíš si nejaké super zábery zhora a zavesíš ich na myspace, aby ti k nim mohli písať komentáre.

A kolotoč sa opäť opakuje: zadávaš užívateľské meno, heslo, wéwewé a stávaš sa otrokom virtuálneho sveta. Cez internet drtíš Battlefield 2, sťahuješ hudbu a filmy, stáva sa z teba upír, so svojimi pocitmi sa zdôveruješ úplne neznámym ľuďom a keď sa ťa matka spýta, čo nového v škole, nie si schopný pohotovo reagovať. Stáva sa z teba robot a negramotný debil, ktorý nie je schopný žiadnej sociálnej interakcie. (Čo je to sakra sociálna interakcia? Hodím si to do gúglu.)

 Úvaha
Komentuj
 fotka
ambracierna  29. 3. 2009 22:28
sedí... až sa pri tom blogu hambím ale mama mi to hovorí.. zachvilku nebudeme vedieť rozpravať len ťukať do klavesnice...
 fotka
sleepwalker9  29. 3. 2009 22:30
Super

Ešte dobre, že ja nie som takto postihnutá
 fotka
darklady  29. 3. 2009 22:36
Hej my si so sestrou dokonca doma niekedy piseme cez ICQ ale tak zas, myslim ze az tak na tom niekedy nie som v pohode sa dokazem na tyzden odpratat
 fotka
jimmycrow  29. 3. 2009 23:12
Bohovo napísané. Perfektne disappointed:rofl)
 fotka
depropex  30. 3. 2009 01:17
bohuzial obraz dnesnej mladeze. smutne . smutnejsie ze ja som jeden z tych
 fotka
postelny_svab  30. 3. 2009 10:58
Dávam ti 5 hviezdičiek

Našla som sa tam..ale nie až tak úplne...

Ešteže neviem skoro vôbec po anglicky a tak si nevypisujem anglické statusy ani nejaké trápne slogany
 fotka
titusik  30. 3. 2009 19:58
ja cakam na brachov book, dovtedy som odkazana na spolubyvajucej, takze nie som az taka zavislacka, ale ked sa dostanem na vikend domov............. nezelaj si ma, svet dvojitých véééé a potravinarskych zavináčov!!!
 fotka
alysia  14. 7. 2009 03:48
kto ked sedi za compom reaguje? ano moja mama nie... skusala som to
 fotka
gebrica  15. 8. 2009 00:01
Kde sú tie časy, keď sme hrali pred domom cukor káva čaj rum bum a keď nám dala mama 10 korún, hneď sme bežali na maratónku?

fasa napísane
Napíš svoj komentár