A tak v jeden den starka zomrela. Nebolo to necakane, uz roky trpela svojim udelom, ktory nebol lahky. Aj napriek tomu ma to sokovalo a zasiahlo. Jeden z tych dni, na ktory sa neda nikdy zabudnut. Najprv mi to vlastne ani nedochadzalo, az o par hodin som precitla a uvedomila si, ze UZ NEBUDE ANI JEDINA JEDNA SANCA stretnut ju. Napravit pokazene. Povedat jej, ze si moja krv a tak ta nikdy nebudem "nemat rada".
Asi tyzden mi trvalo, kym som sa z toho celeho emotivna na pohrebe dostala. Strasne ma matalo, ze co bude, ked zacnu zomierat ti "naozaj blizki". Ti ktori ma vychovali, ti, ktorych lubime a ich pritomost si vlastne vobec neuvedomujeme a nevazime. Ale ano, je to tak. Kolkokrat ste svojej mame, zene ktora vas porodila, za januar povedali, ze ju lubite? Hm?
Zaviedla som si teda jedno, mozno zvlastne, ale pre mna osobne velmi dolezite pravidlo. Pravidlo "poslednykrat". Jednoducho povedane a vysvetlene, s kazdym koho mam ozaj rada sa snazim rozlucit tak, akoby som ho uz nikdy nemala vidiet. Ide o taku nejaku "vrucnost", neodbavit to jednym "cau", pripadne nenechat moju casto "cranky" naladu ovladnut ten posledny moment rozlucenia. A nielen v osobnom kontakte. Aj v telefone. Mamina, babka. Snazim sa rozlucit vzdy pekne, bez ohladu na to, ze s babkou vieme obcas poriadne po sebe hukat. Vzdy to ukoncim pekne. Mozno ma k tomu inspirovaly aj samotny pribeh mojej mamky, ktora pred XYZ rokmi sla z prace (este ked sme zili na vychode) okolo domu prababky a povedala si, ze za nou zajde zajtra, lebo je unavena. Prababka do rana zomrela a mamka si to dlhe roky nevedela odpustit.
Plne sa moje "poslednykrat" vztahuje na jedneho clena nasej rodiny - babkinho brata - ktory je v domove socialnych sluzieb a raz rocne - vzdy ked sa na ten vychod dotrepem - ho vzdy chodim navstivit. V lete, ked som za nim bola, to bol clovek, ktory aj napriek svojmu trapeniu mal na tvari usmev. Dodrzala som svoje pravidlo. Rozlucila som sa s nim tak, akoby som sa s nim v lete 2015 uz nemala stretnut. Pravdepodobne sa s nim uvidim, avsak uz len v chodbe pre imobilnych pacientov. Uz s nim nevyjdeme na lavicku a do parku. Nador, ochrnutie od pasa nadol. Vsetko za pol roka, odkedy som ho naposledy videla.
Samozrejme, niekedy sa naozaj nepodari to dodrzat na 100%.
Ako vcera rano o siedmej - ja v strese pred skuskou - on ponahlajuci sa na lyzovacku. Bolo to len letme ahoj a moj moment, ktory som si zafixovala v pamati - ako drzi vsetky tie veci v rukach, ma brmbolcovu capicu a prilbu na hlave a snazi sa nasukat do vytahu. Aj ked je to clovek, ktory mi brutalne ublizil, nikdy by som mu nedokazala zelat nic zle. To je raz tak, s tymi ludmi ktorych ste kedysi milovali.
Casto sa stava, ze mam hlupe predtuchy. Malokto mi to veri, ale je to naozaj tak. Aj vcera mi behal cely den po rozume ten posledny moment ako som ho videla, pretoze nebolo "Poslednykrat". Cely celucicky den som na to myslela, co keby som ho uz nikdy nevidela.
Vratil sa. O dve hodiny neskor ako mal, s velkou modrinou a "rozbitym" nosom. Po pade, pri ktorom na 20sek stratil vedomie. A to si piste, ze to na snehu vie. Niekedy sa stavaju veci, ktore necakate. A ked mi povedal - dobre ze som si dal tu prilbu, obvykle ju nemavam ja debil...no to som nevedela ci mu dalsiu do toho polozlomeneho nosa vrazit, alebo ho objat, ze sa vobec vratil zivy.
Snad bude v pohode.
A ja si na moje "Poslednykrat" budem davat este omnoho vacsi pozor ako doteraz.
Denník
Komentuj
12 komentov k blogu
1
purenarcissism
29. 1.januára 2015 15:03
presne.
2
v tomto roku som i ja uspesne zapocala tuto tradiciu ocenit, podakovat sa alebo len tak povedat za toto vsetko ta mam rada, si ta vazim....tak som na seba celkom hrda, vzdy mi to robilo problemy...
(a, rada by som sa (uz) dopracovala k tomu momentu, kt. spominas v prvom odstavci...)
(a, rada by som sa (uz) dopracovala k tomu momentu, kt. spominas v prvom odstavci...)
3
@bizbilio ten s tym otcom? Nuz, to bol dlhy boj. A paradoxne myslim, ze to co opisujem v tomto clanku zasiahlo aj jeho - myslim ta smrt starkej - jeho mamy. Odvtedy uz preslo mnoho casu a urobil zasa aj par volovin, ale po novom roku som si prvykrat za tusim aj 8rokov nasla od neho blahozelanie k narodeninam, a to dokonca napisane rucne v liste, poslanom normalnou postou...
6
súhlasím so všetkým.
pred mesiacom a pol som tiež mala odpornú intuíciu, že vidím naposledy starého otca. v deň, kedy bol so mnou vyberať naušnice čo som mala mať k narodeninám. v deň, kedy sme spolu prvý krát po niekoľkých rokoch viedli rozhovor trvajúci dlhšie než 5 minút a on sa tešil že sa teším z naušníc ale ja som sa tešila viac z tej blízkosti, ktorá mi posledných niekoľko rokov tak veľmi chýbala.
za 4 dni zomrel. ja som to aspoň tušila a strávila posledné stretnutie s ním tak, že nemôžem mať ani najmenšiu výčitku, no moja mama svoje poslednýkrát nedodržala, kvôli totálnej banalite.
a to som s ním mala o dosť iný vzťah, než ty s babkou - do svojich 3 rokov som u starých rodičov v podstate bývala
pred mesiacom a pol som tiež mala odpornú intuíciu, že vidím naposledy starého otca. v deň, kedy bol so mnou vyberať naušnice čo som mala mať k narodeninám. v deň, kedy sme spolu prvý krát po niekoľkých rokoch viedli rozhovor trvajúci dlhšie než 5 minút a on sa tešil že sa teším z naušníc ale ja som sa tešila viac z tej blízkosti, ktorá mi posledných niekoľko rokov tak veľmi chýbala.
za 4 dni zomrel. ja som to aspoň tušila a strávila posledné stretnutie s ním tak, že nemôžem mať ani najmenšiu výčitku, no moja mama svoje poslednýkrát nedodržala, kvôli totálnej banalite.
a to som s ním mala o dosť iný vzťah, než ty s babkou - do svojich 3 rokov som u starých rodičov v podstate bývala
9
@candy36 vidis, tak to je super ze si sa s nim rozlucila. mas aspon peknu spomienku a bez akychkolvek vycitiek.
@peculiar precitam si.
@burble ja rada
@peculiar precitam si.
@burble ja rada
10
nádherne napísané. ďakujem Ti za tento blog. zabalím si veci a idem domov.
Napíš svoj komentár