Ako sa približoval k neznámu mestečku, na poliach stretával sedliakov, ktorí si ho zvedavo obzerali. On sám zvedavý dozvedieť sa, aké mesto má pred sebou, prihovoril sa zhrbenej starenke pracujúcej na poli. Z miernou nedôverou odpovedala na jeho otázky. Dozvedel sa však, že mesto je väčšie ako sa nazdával a volá sa Tramena. Rozlúčil sa, a trocha svižnejšie pokračoval cestou do mesta.
V Tramene vládol čulý ruch. Ako príroda ožíva po dlhej zime činorodou aktivitou, rovnako tak ožíva aj človek žijúci z jej štedrých darov. Vysmädnutý a vyhladovaný pútnik umorený dlhou cestou, vyhľadal hostinec. Vedel však, že bude môcť zaplatiť len za skromnú porciu lacného jedla. Po týždňoch putovania ľahkovážne minul takmer všetky peniaze. Uvedomil si, že Tramene sa mu na nejaky čas stane príbytkom. Bez peňazí si netrúfal nezmyselne pokračovať v ceste nikam.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár