Návrat do Pallet Town

(Je mi jasné, že je to blbosť, ale nedalo mi).

Letný deň, ako každý iný, povedali by ste si. Slnko svietilo, na oblohe veselo poletovali pidgeyovia a občas pozdravili usmievajúce sa sunflory či vždy veselé bellosom. Pre večne desaťročného chlapca menom Ash bol však v niečom iný. Po dlhých mesiacoch putovania po Unove sa so svojim Pikachuom znova vracal domov. Prekvapilo ho, že ho nik neprišiel počkať na letisko, potom si ale uvedomil svoj návrat z Hoennu. Vtedy všetci zmizli, aby mu pripravili prekvapenie. Ešte ale netušil, aké prekvapenie ho čaká tentokrát.

Jeho Snivy vyskočila zo svojho pokébalu a s klasicky trocha povýšeneckým pohľadom si prezerala okolie. Pikachu jej hneď ochotne popredstavoval všetkých divokých pokémonov, ktorých vo svojom rodnom regióne nemala šancu spoznať. Trocha opovržlivo sa pozerala na svoje príbuzné trávne druhy, trasúcich sa bellsproutov a vyplašených oddishov. Kam sa hrabú na ňu, vznešeného pokémona z Unovy?

Medzitým Ash, usmievajúc sa na svojich hrajúcich sa kamarátov uvažoval, či pri návrate do svojho rodného Pallet Town má najskôr navštíviť profesora Oaka a všetkých svojich pokémonov, ktorých tam mal odložených a zoznámiť ho so Snivy a ostatnými pokémonmi z nového regiónu alebo pôjde priamo domov. Jeho mama síce nevedela variť tak dobre ako Cilan alebo Brock, ale jeho prázdnemu žalúdku to neprekážalo. Pôjde teda najskôr domov.

Medzitým jeho neobľúbení spoločníci na cestách, trio Jessie, James a Meowth striehli v zákutí záhrady jeho rodného domu, vedomí si toho, že tam isto príde a budú mať ďalšiu perfektnú príležitosť ukradnúť jeho Pikachua. Tentokrát sa prezlečú za reportérky miestnej televízie, pretože Ash, ako je známe, prehral vo finále Unova pokémon ligy a i keď je to prehra, je to i veľmi pekné umiestnenie sa. Jeho sen stať sa najlepším trénerom Pokémonov (a konečne aspoň trocha zostarnúť), sa konečne blížil.
„Mime! Mime!“ vykríkol zrazu Mime Jr., usadený v Jamesovom náručí a rád, že ho znova stretol po dlhých mesiacoch, čo bol odložený niekde v hlavnom sídle Rakeťákov, keď zbadal svoje vývojové štádium prechádzať sa po záhrade.

„Mime! Mr.Mime!“ odpovedal mu domáci pomocník a verný priateľ Delie Ketchumovej trocha smutným hlasom. Čo sa stalo, že tento vždy veselý mím posmutnel? A prečo mu absolútne neprekážala prítomnosť Jessie a Jamesa?

Ako sa tí neskôr od Meowtha dozvedeli, Mr.Mime bol smutný z toho, že sa po dlhej dobe vrátil do mesta Ashov otec a tak Mime stratil svoju pozíciu muža v domácnosti. Mime Jr. ho chvíľu ešte utešoval, kým sa nakoniec väčší mím nerozhodol prejsť na druhý koniec záhrady poliať zeleninovú záhradku.

Nastal čas, aby sa Jessie s Jamesom prezliekli a naplnili po rokoch svoju misiu chytiť Pikachua. Robili to už viac zo zvyku, ako z povinnosti, nejako tušili, že ten malý sopliak im to zas prekazí. Veď kto by to netušil po stovkách neúspešných pokusov?

„Ako to, že som nevedel, že mám túto podprsenku? Robí mi skvelé prsia, kus lepšie, ako máš ty,“ utrúsil James kontrolujúc presvedčivosť svojho prevleku. Skôr, než si stihol uvedomiť, čo práve povedal, Jessie sa naňho veľmi škaredo pozrela.

„Čo si tým chcel povedať?“ z jej pohľadu bolo jasné, že nepotrvá dlho a zas vzkypí jej hnev. „Hádam nemáš nič proti mojim...“ „Nie, nie, práve naopak, sú super... teda fajn... teda, chápeš, čo som chcel povedať,“ koktal, značne sa červenajúc. Meowth, ktorý by ich normálne prerušil nejakou štipľavou poznámkou ich teraz neregistroval, len hľadel do okien domu toho sopliaka, kde sedela jemu veľmi známa mužská postava.

„Pozrite sa! Šéf je tam! Myslíte si, že si chce chytiť Pikachua osobne?“ spytoval sa, kým jeho veľké mačacie oči žiarili šťastím.
„Predstavte si, že by sme ho prekvapili a doniesli mu ho osobne. Možno by nás zas povýšil!“ Jamesovi sa už pred očami premietal obraz toho, ako sedí v kresle viceprezidenta spoločnosti, v kancelárií vykladanej zlatom a s Jessie ako jeho sekretárkou, sediacej pri vedľajšom stole v slušivom elegantnom kostýmčeku. Možno trocha priúzkom.

Obaja zvyšní členovia tímu súhlasili. Jessie a James, obaja v provokatívnych šatoch ako stvorených pre bulvárnu reportérku a Meowth v pieskovosivom plášti a slnečných okuliaroch ako ich kameraman podišli k prístupovej ceste Ashovho domu, aby ho zastavili v jeho ceste.

Kým duo reportérok spovedalo toho sop... Asha, Meowth využil jeho nepozornosti (a nepozornosti jeho Snivy, ktorá sa snažila strčiť svoj ohrnutý noštek do záberu) a lapil Pikachua do jednej z jeho slávnych mechanických rukavíc.

„Pikaaa!“
Ash sa obzrel za výkrikom a konečne mu došlo, s kým to má zas dočinenia. Snivy sa už stavala do bojového postoja, keď z domu vybehla Delia i s mužom v oranžovom obleku.

„Zas vy dvaja? Keď som vás poveril chytaním vzácnych pokémonov, nekázal som vám okradnúť môjho vlastného syna!“
Jessie, James, Meowth a Ash zostali civieť v prekvapení. Meowth pustil svoju mechanickú rukavicu a oslobodený Pikachu vyskočil Ashovi na plece.

„To... to je váš syn?“ nakoniec sa rakeťácke trio zmohlo na otázku.
„TY... ty si ich šéf?“ v tom istom okamihu vyklopil zo seba Ash. Celý život žil v domnienke, že jeho otec, bývalý študent profesora Oaka, pracuje na výskume dakde v odľahlých končinách Pomarančových ostrovov.

Delia, Ashova matka, sa naňho súcitne pozrela. Mysleli sme si, že si ešte príliš mladý na to, aby si to pochopil, aby si sa to dozvedel. Vedeli sme, že pre tvoje dobro najprv musíš pochopiť, že dobro a zlo nie je len čiernobiele.

„Meowth! Presne tak,“ zamiešal sa do rozhovoru Meowth. On a jeho dvaja ľudskí spoločníci veľmi dobre vedeli, že i zlodeji môžu občas páchať i dobré skutky.

„Ale ty a tvoja firma... či ako to mám nazvať, ste mi spôsobovali problémy celé tie roky, čo som cestoval. Mnohokrát som takmer umrel. Ako si mohol? A, mami, ako si to mohla dopustiť?“
„Nechcel som. Okrem toho, človek by čakal, že počas toľkých dobrodružstiev aspoň trocha dospeješ. No ty si stále to isté decko, ako na začiatku. A vy traja,“ obrátil sa na Jessie, Jamesa a Meowtha, „sklamali ste na plnej čiare. Chcel som ovládnuť svet, v ktorom by si môj syn mohol konečne naplniť svoj sen a vy miesto toho ste sa celý čas pokúšali ho okradnúť?“

„Ale my sme nevedeli, že je to váš syn,“ hľadeli naňho ospravedlňujúco, tesne primknutí k sebe.

„Wobbuffet!“ Jessien otravný spoločník vyskočil zo svojho pokébalu. V tejto chvíli ľutovala, že ho nenechala odloženého na rakeťáckej základni. Vždy musel vyskočiť v tú najnevhodnejšiu chvíľu.

Giovanni sa na bizarnú štvoricu pozeral s opovržlivým úsmevom. „To nie je podstatné. Sklamali ste ma. Prepúšťam vás. A odmaskujete sa už konečne, ste smiešni.“

Kým trio, nasledované Wobbuffetom, prepadlo v zúfalý nárek a prehováranie, Ash sa neprestal opovržlivo pozerať na vlastného otca. Nie, že by sa s ním často vídaval a mal s ním ktovieako dobrý vzťah, ale takéto arogantné správanie, či už k nemu, alebo svojim zamestnancom, naozaj nečakal.

Vtedy si Jessie, ešte stále neodmaskovaná, osušila tých pár sĺz, čo jej stieklo po líci, naklonila sa k Jamesovi a, trocha červená v tvári a naberajúc odvahu, predniesla: „No, vzhľadom na to že už nie sme kolegovia...“ Ten ako vždy nechápal a prerušil ju krátkym „Čo?“ Jessie sa pousmiala, akoby čakala presne takúto reakciu a pozrela sa krátko do Jamesovho vypchatého výstrihu. „Tvoje možno vyzerajú lepšie ako moje, ale zato moje sú skutočné,“ žmurkla.

Výraz znechutenosti na Ashovej tvári sa ešte znásobil. Čo sa to tu deje? Delia škrabkala Meowtha po hlave a ten sa tváril maximálne potešene. Tu nebol žiaden Persian. Ako sa neskôr dozvedel, ten Giovanniho nikdy neopúšťa hlavné sídlo a preto nebol právoplatným maznáčikom.

„Hej, Jessie,“ obrátila na ňu Delia, asi sčasti s úmyslom ušetriť jej syna výjavu, ktorý nebol určený detským očiam, „čoskoro sa tu bude otvárať nové Pokécentrum a nakoľko nám akosi došli sestry Joy, nechcela by si zastať jej miesto?“ Táto otázka upútala jej pozornosť. Spomenula si na svoje roky strávené v škole pre chansey. Na jej drahú priateľku Blissey. Žeby sa jej po toľkej dobe splnil jej dávny sen? Teplé, pohodlné miesto, možno nie platené tak dobre, ako si predstavovala, ale vždy s dostatkom jedla a nie tak fyzicky náročné, ako kopanie pascí. Prikývla.
„Ale čo bude so mnou?“ ozval sa tretí člen tria.

„V kradnutí pokémonov si nemožný,“ začal Giovanni. „Ale z vašich hlásení som pochopil, že máš nesmierny talent na niečo iné. Idem si založiť firmu na sladené nápoje, nechcel by si navrhovať vrchnáky na ich fľaše?“

„A budem si môcť z každej edície jeden nechať?“
„Samozrejme!“

Jamesove oči sa rozžiarili šťastím. Pohľadel na Jessie a žiarili šťastím obaja.

Ash spolu so svojim Pikachuom nechápavo pozerali na celý tento výjav. Snivy sa to zdá sa že nedotklo, stále si ponechávala svoj typický, trocha povýšenecký výraz. Ale Ash so svojim verným kamarátom nerozumeli celej tejto situácií. Nakoniec sa zvrtol na podpätku a rozbehol sa za profesorom Oakom a svojimi dávnymi priateľmi.

„Veľmi ma mrzí, že si sa to musel dozvedieť práve takto,“ prihováral sa mu Oak otcovským tónom. Otcovským, Ash si znechutene odfrkol.

„Ale vieš, nemôžeš to brať až tak. Nikdy nevieš, čo človeka priviedlo k tomu, čo robí. Okrem toho, vždy si ho mal rád, nie? Hádam naňho nezmeníš názor po tom, ako sa dozvieš takýto detail o jeho práci.“

„Detail?“
„Pika?“
„Detail. Poznal som ho ešte ako študenta. Vždy ho fascinovala predstava, že by sa mohol Mew vrátiť. A vždy vedel, že to legálnou cestou nepôjde. No a nakoľko zločin treba robiť vo veľkom, aby si neskončil ako Biff a Cassidy...“

„Nie je to náhodou Butch?“

„Už je to jedno. Pred týždňom ich odsúdili na trest smrti. Zničili vzácnu zbierku fosílií Aerodaktyla a pritom vážne zranili Garyho, ktorý práve v tej dobe robil na nich výskum.“

„Oni zomreli, lebo sa snažili ukradnúť niečo pre NEHO?“
„Nie. Ak nevieš, oni už dávno nepracujú pre neho. Spadajú pod profesora Nambu, ktorého Giovanni vyhodil po tom, ako ho iritovalo, že si nemôže zapamätať jeho meno. A, síce si sa nepýtal, ale Gary bude v poriadku. Čo som ale chcel povedať je, že nakoľko zákony preba porušovať vo veľkom, aby sa ti to prepieklo...“

„Sa môj otec stal hlavou organizovaného zločinu v mene vedy?“

„Presne tak. Môžeš už teraz prísť na uvítací večierok, čo sme ti pripravili? Príde aj Brock, Tracey, May s Drewom tu ešte nie sú, ale sľúbili prísť, Dawn sa na teba teší a Misty vraj má pre teba špeciálne prekvapenie.“

„Misty?“
"Pikachu-Pi?"
Ashove i Pikachuove oči sa na chvíľu rozžiarili. Možno to predsa len nebude až taký zlý deň.

Niekoľko desiatok metrov odtiaľ strapatá Jessie nadávala Wobbuffetovi za to, že sa naozaj vždy objaví v ten najnesprávnejší okamih.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu