a dve v našej izbe, zostali po nás dvoch.
Jedna v mojom srdci, ktorú nechala si ty,
mám z toho... "Len" tak trochu zmiešané pocity.
Chcel by som ich voľajako vyplniť; ale...
- žijeme v nepravidelnom intervale -
Rozhadzujem sieť, mysľou blúdim neustále,
myšlienkami som voľakde na "tamtom" bále.
Dve diery na dlaniach, cez oba členky jedna,
na kríži sa vidím, moja obeť... - však - Biedna.
Neviem poprieť človečinu, svoju DNA,
fľaša načatá, snažiac sa dosiahnuť "len" dna.
Diery všade, vôkol mňa, padám, padám do nich.
Diery všade, nič len tma, počujem ten svoj dych.
Vyplniť chcem, čo chýba... Nenávratný príval.
Kde je stratený "Ja," čo tu kedysi býval?
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
zerone
10. 6.júna 2012 20:40
keď som v hlave chytil melódiu básne spravilo dojem.
2
to s tou melódiou som spozorovala už pri tvojom predošlom.
dodáva to básni ďalší rozmer.
dodáva to básni ďalší rozmer.
Napíš svoj komentár