Včera mi zavolala o tretej ráno. Zobudil som sa a zdvihol - tiež sa musím na telefón stále v noci prebrať - radšej by som bol, keby to bol iba sen: "Čáu, neprdeš teaz do mesta?" Bývam neďaleko, v dedine pár kilometrov od mesta, takmer dve hodiny pešo. "Páe na tea mysim," to mi došlo, "somu spou s Martinou." Sťatá, že až. Chcem ísť, ale...
- "Nie, nemám ako prísť."
- "Taxík?"
- "Som unavený, práve som sa zobudil." Chcel som, a predsa som nešiel. A je tam Tina... Telefonát pokračoval asi ďalších päť minút, ale obtáčalo sa stále to isté s rovnakým výsledkom.
A tak je noc a ja som sám, premýšľajúc či som predsa len nemal ísť. Prisadla si ku mne akási deva so slovom: "Ahoj." Ešte raz som si odpil a na viac si už nepamätám.
Ráno som sa zobudil v prázdnej posteli s vôňou gardénie.
O dva dni sedím na mól(e). Vlny. V ruke gardénia. Pripomína mi Jej vôňu. V druhej fľaša. Včera večer zavolala: "Ahoj, to som ja Agnes. Neprídeš dnes ku mne?"
Chcel som a...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
marttina
19. 11.novembra 2012 18:54
Neviem si pomoct, ale poslednych par dni sa len na vsetkom smejem. Aj toto mi prislo vtipne. Aj ked asi by nemalo.
2
stratila som sa uz na zaciatku, ale bolo to pekne bludenie ulickami (ne)zmyslov
Napíš svoj komentár