Láska to je, keď nie si skúpy.
Láska je, keď všetko dáš.
To, čo zradil náš Judáš.
Odchádzal som od babky z oslavy narodenín, sediac v aute; hybaj ho preč, cez okno som zazrel v oranžovožltom svetle izby babku. Stála tam, znova, ako vždy, keď odchádzam, aby mi mohla zamávať na cestu. Robieva to odnepamäti. Mám už síce dvadsaťšesť rokov, no napriek tomu od toho zvyku neupustila. S pribúdajúcim časom už máva menej a menej, s menším entuziazmom, ale stále si nájde čas, a to ustupujúce nadšenie by som mohol pripísať zvyšovaniu číslic v jej kolónke zvanej vek. Pravý prejav toho, že či som bábo a či chlap, stále ma má rada.
Okolo šli nejaké šestnástky, neviem čo robili tak neskoro v noci ešte vonku, ale časy sa menia, tak nebudem konzervatívny, nech, ich úsmevy, respektíve ich rehot, ako reakcia na moje spätné kývanie smerom k jej oknu, ma pobavil. Hlupane. Samé nevedia čo to je a smejú sa zo svojej vlastnej nevedomosti pod maskou trápnosti. - Týmto by som sa chcel ospravedlniť všetkým zvyšným šestnástkam, ktoré tupé nie sú, ale tie to snáď pochopili a moje ospravedlnenie teda ani nie je potrebné; ale pre istotu.
Kontrastne s pocitom, ktorý je často zamieňaný za lásku na prvý pohľad alebo zamilovanie, je toto ten pravý prejav lásky. Ak medzi mužom a ženou zapracuje chémia, a teda núti potom k niečomu viac, láskou by som to nenazval, len pochabou nadržanosťou. Nedá sa to vybudovať za tak krátky čas. Často si to mýlime, pričom dochádza k omylom a nešťastiu a potom sme nútení načúvať cudzím falošným scenárom, no oni len boli oklamaní samými sebou, lebo:
Telo a myseľ v neustálom boji,
nuž odjakživa, každý sa toho bojí.
Ďalší incident, ktorý mi to potvrdil, ale samozrejme len mne, zvyšok ma berie ako nedistingvovaného hajzla, je ten, keď som zbadal topánky mojej sestry. Kúpila si ich prednedávnom a vôbec sa mi nepáčili. Je to taký ten typický gýč, dokonca na hranici toho, čo nazývam "bitch style." Samozrejme, ja som ja a musel som to hneď okomentovať, ešte aj tým pojmom v úvodzovkách použitým tuto pred chvíľou, načo sa sestra urazila a mama povedala, že niekedy je lepšie nepovedať nič. Lenže znova, to je len bohapusté predstieranie. Povrchnosť. Možno. Ale mne záleží na tom, aby moja sestra nechodila po ulici s niečím takým, preto jej to náležite zreferujem, začo som ešte ja ten zlý. Pritom práve to je podľa mňa prejav toho, že mi na človeku záleží a nie to, keď poviem: "Ó, nové topánky? Pekné."
Tieto pojmy sa mýlia, a preto sa v láske nespočetnekrát prekvapíme, pričom by sme ani nemuseli. Mám predstierať? No, to radšej ostanem sám, než budovať vzťah na čomsi tak klasickom ako je klamstvo.
Chcel by som vlastne poďakovať babke za to, že si stále aj vo svojom veku nájde tu chvíľku, vystrčí sa z okna na piatom poschodí a máva mi na cestu domov s úprimným úsmevom, nikdy na to nezabudnem.
Venované Elene.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár