Pridlho som samotár, bez ženy.
Neviem jej pozrieť do očí,
cítim čosi vnútri seba,
jej krása ma vždy zaskočí,
chcem ju objať, chcem sa nebáť.
Pozrel som len na jej tvár
a môj pulz bol rázom hore,
pozrel, na ten Božský dar
a videl loďku na obzore.
Veslujem však plne proti prúdu,
muži cez palubu skákať budú.
Neviem už pozrieť na jej tvár,
stratil som ten kúsok seba,
ten, ktorý mi to bol doprial,
ktorý vedel, čo mi treba.
Ostal vo mne len prúd živý,
pud, čo učil ako prežiť.
Cítim, že som zrazu iný,
že pavúk dotkal svoju niť.
A keď unáša ma prúd vody preč...
Šetrím sily slovami: "Len uteč."
Neviem, čo teraz robiť mám,
kompas sa komplet doplietol.
Či plávať sem, či plachtiť tam,
vyhováram sa na vietor.
Nemožno ísť s prírodou
a nemožno ísť proti nej,
no čo ale ak náhodou
sa stretne protichodný dej?
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
katuska8808
19. 12.decembra 2012 17:51
Napíš svoj komentár