na ktoré som príliš veľká;
zahľadená, žiaden spánok,
a tá bolesť, ako včielka -
opeľuje moje kvety,
nie bodku na konci vety.
Zaslepená čímsi k tebe.
Medzi vlasmi pavučina.
Zaslepene do mňa vstrebeš...
Nebudem už nikdy iná.
A nechty staré, lámavé,
preostrím strachom na rane.
Zahľadená do obrazu,
ktorý pre mňa nevytvoril;
zahľadená, žiadne zrazu,
žeby to bol smilný omyl?
Prvý sa mi rátať nemá,
no ráta... A ja... Som bledá...
Zaslepená svojou chybou
nevidím, a vidieť nechcem.
Zaslepená, túžbou inou
nenávidím a milujem.
Je iná vina vo víne,
keď ty sa tváriš nevinne.
Zahľadená do preludu
dôb dávnych a aj minulých.
Zahľadená na psiu búdu,
reťazou cez krk strácam dych.
A nevravel mi nikto nič,
ja sama som si splietla chtíč.
Zaslepená svojim citom,
blúdim sama, blúdim pritom.
Zaslepene, v srdci skrytom,
tajne dúfam s troglobitom.
Zúfalosť ma vedie letom,
večným chladným jarným kvetom.
Zmorená a zranená,
padám na dve kolená.
Pomätená, šialená,
stojím stále vzpriamená.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
tequila
9. 2.febuára 2023 16:49
toto je normalne ze nadrzane
Napíš svoj komentár