bola som taká pomalá,
on ku mne kradmo kráčal a...
Trhám šatku, lebo vetrím skratku,
takú ľahkú, vábnu, vrtkú, vratkú.
Pohľady.
Iskra ísk!
Primladý
ruky stisk.
Konali;
prívaly
dvoch nálad,
hoc nerád,
sa strie-dali.
Len tak-tak on si tam sedel,
vravel sebe kázňou nedieľ:
"O nič sa s ňou ty nedeľ."
Utrónil sa ako princ akýsi.
Neveriac, vravím mu: "Ty taký si!"
Len stoly.
Princ medzi.
Nastolí
ten medzník.
Tam boli
dve roly.
To bolí.
Hľa! Chodník.
Be-tón-o-vý!
Len tak-tak som ich už mala,
hravá, mladá, a tak malá,
nikoho som nezlámala.
Kapitulujem celý svoj dojem,
pomaly i chcenie svoje dojem.
Len puch; dym;
na dne dna.
"Čo s tým?"
Pýtam sa.
Odchádzam
mosadziam.
"Kam?" - "Tam priam..."
- "Kam?!" - "K nám."
Ne-pozna-nia.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár