Pracovala pre mňa ako živnostníčka, pomáhala mi namotávať nových klientov, v popise jej práce oficiálne stálo: Osobná asistentka. Nuž čo, je to žena, ktorá vie, čo jej príroda nadelila - a že to bolo s vysokým čitateľom a nízkym menovateľom - ja chlap, ktorý vie využiť ponúkané.
Tak sme sa dali dokopy, začali spolu predávať a predaj mi stúpol niekoľkonásobne aj vďaka Nine, aj vďaka tomu, že som si okrem nej postupne naverboval ďalších ľudí a kvet začal prekvitať, rád to však pripisujem jej. Dokopy sme sa dali nie len obchodne, ale aj... Vy viete ako. Nina, inteligentná, charizmatická, pohotová, vedela čo chce - okrem iného mňa - a hlavne ako to dosiahnuť. Tak - mi - tam dosiahla.
Keď niekoho najmete pre jeho prednosť manipulovať s ľuďmi, nemôžte sa potom neskôr diviť, že tak učiní aj s vami samotnými.
Pri konverzácii, pri pohyboch a vôbec, to bola dokonalá ženskosť a pôvab. Všade. Až na jedno. Mal som s ňou najhorší sex v živote. Neviem čím to bolo, bohužiaľ, je to tak. Napriek tomu sme v tom pokračovali. Teda, jej som to, samozrejme, nikdy nepovedal ani neplánujem. Bez masky by to veľmi rýchlo skončilo.
Sám som sa nad tým zamýšľal už veľakrát, nikdy som však nedospel k spokojnosti záveru. Niekedy to proste nevyjde, ľudia si dokopy nesadnú a je z toho zmätok, ba až strach, typu: "Čím som to pokazil?" Pritom... Možno ničím. Možno...
Najbližšie pokiaľ som sa dostal bolo: Asi je to tým, že kým rozpráva a presviedča, je to nádherné, potom príde na čin a keďže tam sa toho veľa nenahovorí, puf! Obláčik sa vyparil.
Potom prišla "finančná kríza." Obchody šli dole vodou, lebo ľudia zrazu znížili svoj dopyt. Aj nám dvom to šlo ako kotva na dno. Najmä z mojej strany. Už som ďalej nedokázal byť ten, čo robí všetku prácu, nie v robote, ale v posteli. Pokiaľ pracovala, bolo to takmer dokonalé aj s tou krízou; nebyť jej, musel by som skončiť oveľa skôr, ibaže vynahrádzala to svojou pasivitou pri inej činnosti.
Puf! Obláčik sa vyparil.
Povedal som jej, že takto to ďalej nepôjde, ešte som na to mal aj ďalší dôvod, menej podstatný, ktorý ma až tak netrápil, a to ten, že mala priateľa. Samozrejme, to som úprimne a pri všetkej počestnosti uviedol ako dôvod nášho odlúčenia; nechcem povedať rozchodu, nikdy sme spolu vlastne nechodili, len ležali. Na to mi povedala: "Ja viem, že sa nedá sedieť naraz na dvoch stoličkách, ale KEĎ JA CHCEM!" (Preto ten caps lock, lebo na to dala ozaj VEĽKÝ DÔRAZ.)
No... Čo som jej mal na to povedať, keď ja som bol už definitívne rozhodnutý, pritom jej "chcenie" mi bolo ľahostajné od začiatku, takže bolo nad slnko jasné, že nemôžem ustúpiť a musel som sa hrať na heavy metalistu, teda, moralistu.
Rozišli sme sa, šla študovať do iného mesta - jej odbor na magisterskom ten rok neotvorili - a odvtedy sme sa videli len sporadicky. Pri každom stretnutí tam bol znova sexuálny podtón, lenže nenechal som sa, zasa, vyniesť do oblakov.
S odstupom času mi nedá nezamyslieť sa nad teóriou dvoch stoličiek. Ono to asi tak býva, že čím má človek väčší čitateľ, dovoľuje si viac a viac a správa sa egocentricky a arogantne. Odsudzovať ju za to nemôžem, nech by som akokoľvek chcel, veď sám som bol aktérom v jej scenári. Doteraz o tom jej priateľ nevie a keby vedel, puf! Obláčik sa vyparil.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
marttina
28. 6.júna 2012 17:57
vdaka bohu za maleho citatala a velkeho menovatela. moznost sediet na dvoch stolickach naraz bez ujmy
Napíš svoj komentár