Strašná zima. Zahrievam sa malým ohníkom, ktorý mi preniká pomedzi prsty. Naokolo je dym; nie som si istý čou vinou.
Trojuholník, prepona, obavy. Obavy z pádu a narušenia obsahu štvorca nad preponou. Zbytočné, nič sa nestalo. Otrok počúval majstra. Tentokrát sa to obišlo bez rebélie.
Ľavá noha začína prvá. Mám na nej váhu celého telesa a pod ňou sa trasie; nie som si istý čou vinou. Investigácia začína. Tá pravá nastane pravá a už preberá funkciu. Tak to nechám tak. Rameno a zvislá stena v súlade. Chlad.
Reset!? Nech je to čokoľvek, nikomu sa to nepáči. Pokľaknem v domnienke odpustenia hriechu, avšak neskoro. Dostal som dve facky, skončil som na vodorovnej stene. Moje meno je oslavované vysokým, opakujúcim intervalom zvukových vĺn. Odchádzam a vzápätí prichádzam; nie som si istý čou vinou.
Zasadám na trón, sprievod mi robia traja radcovia, každý káže: "Nerob to!" Ja pokojne pokračujem. Tri body. H, R a Z. Traja jasní spojenci Chione. Sluha doniesol jej milenca a už sa zoznamujeme. V kotli opäť prihára, moje ústa zaplavilo more. Druhý sluha sa uisťuje či je pán v poriadku. Nie je. Odpoveď bohato stačí. Keby ozaj nebol, neodpovedal by... Spolu preberajú čosi za môjho dozoru, nemám sily poslať ich preč a ani nechcem, ale čo zmôže chcenie proti bezvládnosti. Najhorší panovník je ten tichý, a tak som ticho. Z(v/hl)uk vĺn mora ob(m)ýva moje vlasy; nie som si istý čou vinou. Presúvame sa. Svetlo, bolesť, pretvárka.
Presadám z dočasného trónu na súčasný, bez sprievodu svojich radcov, len sluhovia mi robia spoločnosť. Aspoň, že to svetlo zmizlo. Jeden z nich sa prv metamorfuje. Tie tváre mi niekoho pripomínajú. Opiera sa rukou o stôl. Nakoniec končí v podobe kohosi podvedome známeho, avšak, neviem si prideliť symboly k obrazu alebo obrazy k symbolu; nie som si istý čou vinou. Druhý ho o chvíľu nasleduje. Ruka absentuje.
Jeden z nich sa posiela preč, druhý mu vyhovie. Odchádzam.
Odchádzam do siene vodopádov. Vrhnem sa pod ne a zriem nespočetné geometrické obrazy. Piest opakovane ukazuje vode ten správny smer, tá ho nasleduje. Po dočasnom beštiálnom pokuse chápem, že to bude neúspešné a že je to teda zbytočné. Vždy som bol dobrý v matematike, preto to mám veľmi rýchlo vyrátané a môžem sa pobrať, za odmenu, spať; nie som si istý čou zásluhou.
Čas sa zastavil.
Teplo.
Predošlá a nasledujúca
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár