Bývam zväčša sám, ale pre zmenu som si povedal, že tento rok skúsim niečo nové, a tak som prijal spoločnosť, aby, mimo iné, odstránili zvyšky prachu a pavučín v nevyužitých rohoch.
Lenže vírus sa šíri rýchlo.
Najradšej by som bol teraz v karanténe, obklopený sterilnými plachtami a predelmi, namiesto toho som v močiari, obklopený samým hnusom.
Rádioaktívne jadro šíri svoju lásku všade navôkol a mne nepomôže zatvoriť dvere. Moji noví spolubývajúci sú kdesi na pokraji nočných môr a nespavosti, kde ani jeden stav nedopraje priestor zlepšeniu.
"Nudím sa." Povedala Zuzka. Ležala na posteli v tureckom sede, špinavý blond v cope, predklonená, tvárou na paplóne, šúchajúc si čerstvo umyté vlasy voňavou rukou z chemikálií, ktorým vravíme dezodorant.
V miestnosti sa rozliehali múdre slová o živote s názvom: Jedného dňa; a titulom: Kali. Malá poklona mužíkom, menovite pán Nula a pán Jedna, ktorý mi to vyhľadali, len na základe mnou zachytených troch slov.
- "Tak mi napíš životopis." Odpovedal jej spoločník.
- "Dobre, rada, budeš mi to ale musieť diktovať."
- "To sa mi, potom, nechce." Zaznel Maťov finálny verdikt.
Chlór. Všade vo vode je samý chlór. To je asi preto, že sa chceme zbaviť všetkých baktérií, aby sme si tak vlastne oslabili imunitný systém.
Preto som si musel vybrať. A vybral som si. Čakajú ma veľmi dlhé víkendy... Mucha mädlí.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
naily
29. 9.sept. 2012 18:58
Ten prvý riadok je dokonalý.
Napíš svoj komentár