Každý má svoj osud pevne v rukách, je len na nom ako sa sním popasuje. Ja si ten osud zo svojich dlaní vytrhnúť nedám, všetko na čom mi záleží mám vedľa seba rodina, priatelia, láska... Aj v láske vidím zmysel života - do môjho života už nakukla jedným očkom a boly to najkrajšie chvíľe ktoré som mohol zažiť, ale neviem prečo nekukla namňa aj druhým očkom.Či sa ma bojí, ale veď ja nehryziem.

Som ako každý iný chalan, áno som v niečom výnimočný ale kto nieje, povedzme si to na rovinu - každý je niečim výnimočný či ten, henten, alebo tamten. Každý na tomto svete niečo dokázal alebo dokáže, Zoberme si A. Einsteina bol to všedný ničím sa nelíšiaci študent z priemernými známkami, nikto v neho neveril a kde to dotiahol? Ako mohol taký všedný človek ako on priniesť na svet také vynálezy? Albert Einstein používal priemerne 14% svojho mozgu, priemerný človek používa o niečo menej %.

Viete čo by to bolo, keby sa našiel niekto z týchto všedných ľudí a používal 100%? Na toto vám neodpoviem ani ja, je to nemysliteľné, je len škoda že máme na svete ľudí, ktorí uvažujú aj pod tento priemer. Ale prečo týchto ľudí neberieme tak ako ostatných? Všetci majú právo na život, šťastný život. Škoda len, že niekomu to dopriaté je, niekomu nie...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
mirabelle166  22. 1. 2011 21:14
krásne myšlienky
Napíš svoj komentár