V mojich očiach je morom. Áno ,je celkom ako more.
Nie je to nič prvoplánové. Niečo ako , "keď sa na neho pozeráte nevidíte jeho koniec". Hoci by sa k nemu možno niekomu hodil aj tento opis.
Je to tou nekonečnou neskrotnosťou ktorá z neho prúdi ,hoci sa zdá byť navonok kľudný. Mystická krása, nadpozemská vyrovnanosť. Áno , aj to je v ňom.
Azda zdanlivo večne pokojný, no nikto by si ho neprial zažiť besnieť.
Vlastniť ho možno chce nejedna ,no nikdy z neho nedostane viac než len fľaštičku slanej vody na pamiatku. Ach , to more!
Nemožno ho spútať. Môžete po ňom chňapať, snažiť sa zvierať a nikdy nechcieť pustiť ale viete že je to hlúpy nápad, že vám aj tak nakoniec vždy s tichým šumením pretečie medzi prsty.
Možno sa vás občas zmocní ten naivný pocit že ho máte. No pravda je taká, že ste v túžbe po objatí jeho vĺn prepadli cez zábranu a teraz sa v ňom topíte. To on má vás, nie vy jeho!
Ako more ,vie dušu chlácholiť alebo ju zahubiť.
Ak sa jeho vlnám rozhodnete vzdorovať môže sa to skončiť iba dvojako.
Buď vás kruto prevalcujú zo všetkou svojou zúrivosťou a mocou alebo cez vás bez povšimnutia prejdu a sú zase preč.
A v neposlednej rade nech v ňom pátrate akokoľvek dlho väčšina tých tajomstiev ostane bezpečne ležať na jeho nezmernom dne.
T.T♥
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár