Samota stála,
hľadela na mňa.
Bola smutná...
veď bola sama.
Povedala, že nech pamätám,
lebo čas sa kráti.
A skôr ako sa nazdám,
Ona sa ku mne vráti.
Dlho som sa snažil,
aby sa tak nestalo.
Potom čo som si však prežil,
mi jediné ostalo.
No a tak znova mám,
lásku svojho života.
Tou bola, je a bude...
Samota.
Nenávidím
Nenavidím svoju pýchu,
nenávidím, bez ostychu,
nenávidím znamenia,
aj ten pocit zdesenia.
nenávidím svoju slabosť,
nenávidím danú mladosť,
nenávidím každý nezdar,
nenávidim šťastia dar.
Nenávidím svoju zlosť,
nenávidím tvoju radosť,
nenávidím krásne lži,
nenávidím rozkaz: "Ži!!"
nenávidím túto nemoc,
nenávidim tvoju pomoc,
nenávidim modré z neba,
nenávidím... Seba?
Báseň
Komentuj
9 komentov k blogu
1
zemina
1. 9.sept. 2007 16:51
Prudko inšpiratívne! A okrem toho kvalitne napísané..čo dodať
2
Ja budem vzdycky s tebou, láska moja ;-D
Ale nie Pripravujes sa na to Brno, co? :-3
Ale nie Pripravujes sa na to Brno, co? :-3
4
dneska sem nesupnem akcny koment ako vcera ...musime si ten humor trosku setrit
7
Samota sa mi páči, to druhé ani moc nie... Ale čítal som od teba aj podstatne lepšie blogy.
8
Samota je náhodou vcelku stála partnerka.A dosť flexibilná. Žije s ňou skoro každý človek.
Pri tej druhej básni sa zamýšľam nad inšpiráciou.
(nenávidím... Seba?)
Pri tej druhej básni sa zamýšľam nad inšpiráciou.
(nenávidím... Seba?)
9
obe su dobre...asi to bude tym ze mierne vystihuju ako sa teraz citim
Napíš svoj komentár