V minulosti som chcel presne určiť kde je hranica, kedy človek môže povedať, toto je dobré a toto zlé. A až to dieťa vo mne to muselo zistiť... že taká hranica neexistuje. Keď som sa hral s tou žiletkou bolo mi dobre, zabával som sa- a keď som sa zranil.... tak to nebolelo - aj keď by malo. Veď som si ublížil... ale predsa. Nič, ani len slza nepadla.
A teraz sa pýtam sám seba... mal by som aj dnes pri terajších znalostiach toľko odvahy ako pri vtedajšej nevedomosti? Asi nie... a preto sa pýtam či som to naozaj spravil ja. A spravil- telo neklame, jazvy sú na ňom... sú aj na duši. To, na čo som nevedel prísť ja sám tak dlho- Kde je hranica medzi dobrým a zlým? - to mi moje malé detské ja vedelo povedať skôr ako som si to uvedomil.... Nie je čierna a biela... všetko je aj šedé.
Úvaha
Komentuj
3 komenty k blogu
2
No ked som videl to ,že zbil svojho spoluziaka, dobre, hovorim si, maly nasilnik. Ale sado-maso so ziletkou, to by som na teba Ygi nepovedal. heh
3
Ighy, však nebudeš decko naveky. Bol si malý, mal si nižšie ťažisko, tak keď si spadol, nemal si tak ľahko rozmlátené koleno. A to nehovorím o tom, že decká majú rozum v kávovej lyžičke. Ale poučil si sa (snáď). Človek sa časom mení, a je len prirodzené, že si iný, ako pred 10 či 13 rokmi. Pribudlo ti rozumu, aj starostí. možno trošku iných, ako hranie sa so žiletkou...
Ale neboj, ešte príde dosť jazvičiek... Sranda je, že človek sa niekedy pristihne pri tom, že pri pohľade na ne nostalgicky spomína (s úsmevom na perách).
Ale neboj, ešte príde dosť jazvičiek... Sranda je, že človek sa niekedy pristihne pri tom, že pri pohľade na ne nostalgicky spomína (s úsmevom na perách).
Napíš svoj komentár
Nič nie je dobré , nič nie je zlé..
Všetko je relatívne , záleží na presvedčení človeka..