A sme v.. úškrne.

Široký úškrn na jeho tvári tentoraz nepôsobil zvyčajným dojmom. Bolo na ňom niečo zvláštne, niečo pokojné, pichľavo ironické a smiešno smutné - také tragikomické. Tie časy, keď sedával na konári, cítil sa jednoducho dobre bez akýchkoľvek hlbinných analýz jeho pubertálnych duševných stavov, keď sa mu krútila hlava po dvoch panákoch vodky či keď bol presvedčený o tom, že pár cigariet mu spraví krajší svet, sú už dávno preč. Odišli ako potopa, čo sa valí, zbúra a odnesie so sebou polovicu domov (v jeho prípade to bola výplata rodičov či ich nie-až-tak-železné nervy), a potom.. Potom jednoducho odíde. Všetky tie plány o živote nezlomného charizmatického umelca, všetky akordy zaškrípané na gitare, všetky sexom a slobodou okorenené riadky napísané v jeho denníku, to všetko sa teraz skrýva v tom úškrne. Ľudia vám môžu donekonečna omielať a tvrdiť, že osemnástka nič nezmení. Že človek môže ostať mladý večne, že detstvo trvá oveľa dlhšie ako by sa javilo, že svet je plný farieb a vlastne vôbec nie je taký zlý. Áno, iste, svet je plný farieb, pomyslel si. Napríklad šedá, taká, ako múrik na ktorom práve sedí. Alebo .. Alebo šedá,farba neba, na ktoré práve hľadí. Alebo.. Šedá, ako vnútro jeho vreciek, ktoré sú teraz celkom prázdne. Keď človek dospie k zlomovému bodu, kedy sa jeho momentálne problémy premenia skôr na akúsi zmes apatie a irónie, nezamýšľa sa nad tým, čo ďalej. Vlastne premýšľa iba nad tým, ako je momentálne všetko v prdeli a dobre sa na tom zabáva. Ako keď sedel na tom konári a počúval vtáky. Tak pred chvíľou
počúval morálne prednášky ktoré sa skončili vyhodením, neúspechom. Všetko sa mu mihalo hlavou, no napriek tomu ho nezachvátila panika. Asi pôjde do ruska, nie, do ruska nie, tam by mu popraskali struny od toľkej zimy čo tam majú a nemal by ani na vodku, aby sa zahrial. Nejak si predsa musí zarábať a to málo čo sa počas mladosti naučil musí nejak využiť. Čo tak Amerika? Strčiť sa niekam na loď ako čierny pasažier.. A v tom sa nad sebou musel rozosmiať. Naozaj si
pripadal ako malé decko, ktoré sa snaží splniť svoje utopistické plány, ale ako sa vraví.. Topiaci sa aj slamky chytá. Aj keď nemá nič - absolútne nič.
Dokonca ani dosť papiera, kvôli čomu musí momentálne... prestať písať.

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu