Len ona ticho pláva oceánom
myšlienok a bolesti, no netreba
výčitky, síl už niet, áno.
Ticho. Láska zahasená, nesvieti.
Len dve modré očká hľadia do neba.
Už sa to nedá, nič sa nezmení,
už nikoho nechce vedľa seba.
Hlávka sklonená, ukrytá za závojom
vlasov jej spomienok. Klavír zneje
a prediera sa tým prehratým bojom,
ona sa však už viac nikdy neusmeje.
Plač, slzy, alebo len voda zalieva
tvár tej dievčiny. Milej, hlúpej, tichej,
počuť ako srdiečko praská a sa zviera,
rozpadá sa na márne kúsky- na odtiene sivej.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
5. 7.júla 2016 17:29
Nájdeš si 2.!
Napíš svoj komentár