Bolo marcové slnečné ráno, skoro jar. Lúče slnka dopadali cez okno do izby na posteľ v ktorej sa ešte stále prevaľovala Elure. Mala trošku nezvyčajné meno, no ešte nezvyčajnejší osud, ktorý ju čakal. Žila iba s mamou, po tom čo jej otec záhadne zmizol. Stalo sa to už pred niekoľkými rokmi no ona ešte stále dúfala, že sa raz vráti. Od jeho zmiznutia sa uzavrela do seba a s nikým nehovorila. Iba sa prechádzala v záhrade a často chodievala na dlhšie prechádzky lesom, kam ju vodieval jej otec. S mamou príliš nevychádzala, vlastne ju skoro ani nevidela kedže pre ňu bola práca dôležitejšia ako ona, jej dcéra.
Dnes bol však pondelok a Elure musela do školy. Zas tá hlúpa škola, pomyslela si. Pozrela na hodinky a zistila, že je už skoro 7.Rýchlo vstala, uhladila vlasy, narýchlo si dala riasenku a linku, umyla zuby. Desiatu si zas nestíha spraviť, dokonca sa ani naraňajkovať. Rýchlo prehádzala veci do tašky a už bežala na autobus. Bolo to len o chlp. Keby prišla trošku neskôr, už by ho nestihla.
Keď dorazila do školy, bolo to ako zvyčajne. Nikto si ju nevšímal, nikto sa nezdravil, dokonca ani vlastní spolužiaci..Jej to neprekážalo, skôr naopak. Veď odkedy je na strednej, skoro s nikým neprehovorila. Spolužiaci ju počuli rozprávať asi len pri odpovedi. Mala jedinú kamarátku, no tá dnes nebola v škole Spolu s Nancy sedávali v pravom kúte triedy odkiaľ mala celkom dobrý výhľad. Vždy pozerala tým istým smerom. Ten krásny chalan sediaci v strede triedy. Bol to typ chalana vždy v centre pozornosti. Krásny bloďák s modrými očami, vysoký, svalnatý, kapitán futbalového mužstva. Niekto by bol povedal, že bude arogantný, obyčajný nafúkanec, no on bol iný. Bol veľmi milý, hoci v poslednom čase sa začal správať čudne. No aj tak ho zbožňovala. Ešte sa pamätá ako jej v prvom ročníku pomohol pozbierať jej rozsypané knihy. Och bol tak úžasný. Odvtedy o ňom vždy snívala. No len ako môže nula ako je ona chodiť s chalanom ako on?
Vyučovanie prebehlo hladko a už sedela v autobuse na ceste domov. Konečne ďalší nudný deň v škole má za sebou. Doma ju zas čakal len odkaz od mami, stálo na ňom „prídem dnes neskôr, mám dôležitú poradu.“ No nič už si zvykla, že mama nikdy nie je doma. A predsa si myslela,že dnes to bude iné. Veď má dnes 18. Už je dospelá a pritom si nikto nepomenul, nikto jej negratuloval, nemá žiadnu oslavu. Ako sa tak túlala po dome,spomenula si na otca. „Ach, keby tu bol“ povzdychla si. Ten by na mňa určite nezabudol. Zas ju začal opantávať ten pocit úzkosti, pocit že je na tomto svete zbytčná, že je hlúpa a nikomu na nej nezáleží. Ako sa tak ľutovala pohľad jej opäť skĺzol na odkaz na chaldničke. Bolo tam niečo čo si pred tým nevšimla. Niečo prehliadla. Dole na papieriku stálo „otoč“. A tak strhla papierik, otočila ho a čítala.
Všetko najlepšie k narodeninám. Hneď spoznala to písmo. Bolo otcovo. oči jej začali slziť no čítala ďalej. V škatuľke na stole máš darček. Prepáč ale nemohol som ti ho dať osobne. Obrátila sa, ako to, že si ju pred tým nevšimla? Ležala tam, priamo pred ňou, drevená, pekne vyrezávaná s nápismi, ktorím nechápala. Vyzeralo to ako latina no netušila čo to môže byť za jazyk. Nikdy predtým nič také nevidela. Celá nedočkavá otvorila škatuľku...
Pokračovanie nabudúce... budem rád ak mi k tomu napíšete svoj názor.
Vymyslený príbeh
Komentuj
6 komentov k blogu
1
marsum
30. 3.marca 2008 00:10
podla mna to je akysi mix pana prstenov, harryho pottera a teenagerskeho romanu. asi tak...
2
Zaujímavý začiatok - len mi v tom akosi chýba niečo z teba - niečo čo ešte nikto nenapísal. A toho názvu je tiež škoda. Ale inak je to dobré -D
3
celkom dobré, som zvedavá na pokračovanie. ale súhlas s pawlom, niečo "tvoje" by sa tam mohlo objaviť - okrem tých klasických že osamelý polosirotný hrdina, nudný deň, sexy kapitán futbalového družstva
4
Dobre komentare suhlasim s nimi, nieco tomu este chyba, ale je to na dobre je ceste, pretože máš bohatú fantáziu a predstavivosť.
Och bol tak úžasný. :: Super veta
Och bol tak úžasný. :: Super veta
6
Toto pokracovanie na buduce to co ma byt! no idem ciata dalej..inaq super!
Napíš svoj komentár