Potomkovia Tresku - 6.diel

Len na sekundu som sa obzrel za seba a aj ten krátky pohľad mi stačil na to, aby sa mi od strachu takmer zastavilo srdce.
Mutantov žijúcich v meste som si vždy predstavoval menších a rýchlych, aby sa tu mohli nenápadne ukrývať, ale to čo za mnou bežalo sa s mojimi predstavami ani zďaleka nezhodovalo.
Prenasledoval ma niekoľko stokilový kolos, ale nezdalo sa, že by mu jeho váha bránila v rýchlom behu.
Ťažko povedať, čo za tvor to bol pred mutáciou, ale teraz to bolo najmenej 3 metre vysoké, malo to široké ramená a ruky pripomínajúce baranidlá tomu siahali takmer po zem.
Trosky, ktoré ležali na zemi, a ktoré som ja musel preskakovať, aby som sa dostal ďalej, si to rozrážalo bez najmenších problémov. Nepomáhalo kľučkovanie medzi ulicami, ani prebiehanie cez polo rozborené budovy. Stále bol za mnou.

Po chvíli som sa zarazil a ostal nachvíľu stáť.
Už za sebou nepočul dunenie ťažkých krokov a rev tvora, ktorý ma prenasledoval.
Nečakal som kým sa vráti, skryl som sa do domu a do samopalu vrazil zásobník s nábojmi, ktoré som si odkladal špeciálne na takéto príležitosti.. Keď sa zjaví nabudúce, nebudem len utekať.
Pomaly som vyšiel von a opatrne kráčal jedinou možnou cestou von z uličky.
Na konci ulice pomaly dosadalo na zem mračno prachu.
Zdvihol som zo zeme väčší kameň a hodil ho rovno do rozvíreného prachu.
Okamžite sa odtiaľ vyrútil tvor, ktorý pripomínal menší tank s nohami. Na toto som však bol pripravený.
Zodvihol som zbraň a vypálil do tvora celý zásobník. Po takejto dávke by malo všetko skončiť na zemi rozstrieľané ako ementál.

Len tak-tak som stihol odskočiť do zborenej budovy, inak by po mne zostal len fľak na chodníku.
Nechápal som.
Prierazné náboje, ktoré som práve vystrieľal by mali preniknúť aj nepriestrelnou vestou, ale ten tvor vonku ani nespomalil.
Než sa zastavil, zvalil celý rad pouličných lámp, ale netrvalo dlho, kým sa spamätal. Otočil sa a znova bežal mojím smerom.
Mojou jedinou na záchranu bolo znova sa dostať k rieke, prebehnúť cez vyschnutý kanál na druhú stranu a vyliezť von.
Dúfal som, že okrem kože, ktorá odolá prierazným strelám, schopnosti rýchlo bežať bez ohľadu na hmotnosť, neoplýva ten tvor aj schopnosťou šplhať sa.
Aj keď podľa toho, čo som zatiaľ videl, by ma to vôbec neprekvapilo.

Bez dlhšieho rozmýšľania som vybehol z budovy a namieril som si to rovno na koniec ulice.
Nebolo ťažké nájsť cestu naspäť, keďže po živom tanku, ktorý ma prenasledoval ostávali v zemi krátery a už aj tak zničené ulice vyzerali, ako keby sa tu len pred chvíľou prehnalo tornádo.
Netrvalo dlho a na dohľad už bola nepoškodená budova s dierami po výstreloch, ktorá stála na konci námestia, ktorým som sem prišiel.
Nemohol som si dovoliť ani najmenší oddych, pretože som za sebou zase počul dunenie krokov a zvuk trosiek lietajúcich na všetky strany.
Znova som bežal okolo zničenej sochy, okolo vyschnutých stromov ak trosiek kostola.
Zvyšky mostu ležali len pár metrov odo mňa.
Zahodil som zbraň, aby som bežal rýchlejšie a sústredil som sa len na cieľ.
Ešte päť metrov a budem tam.
Zahodil som aj ruksak spolu so všetkými zásobami, ktoré som so sebou mal.
Dva metre.
Tvor za mnou vykríkol tak strašne, že som sa musel otočiť. To bola obrovská chyba.
Nevšimol som si dieru v zemi a zakopol som. Hlavou som narazil na tvrdý kameň.

Všetky zvuky zrazu prichádzali z diaľky.
Dunenie sa pomaly ozývalo v mojej hlave a s každým ďalším krokom silnelo.
Počul som hlasy.
Hlas moderátora, ktorý hlásil útoky na pozemné ciele všade na svete, hlas neznámeho člena Potomkov Tresku, ktorého som ako prvého uvidel po prebudení v Pásme.
Hlas ženy a mojich detí tesne pred odchodom z domu.
Hlasy znova prehlušilo dunenie krokov, ktoré tento krát zosilnelo tak, že mi skoro praskla hlava.
Všetky zvuky zrazu utíchli.
Ležal som na bruchu a nevládal som sa postaviť. Zatienila ma obrovská postava, ale už som nemohol nič robiť.
Posledné, čo som počul bolo zasvišťanie obrovskej končatiny, ktorá na mňa dopadla.
Zvuk praskajúcich kostí doznel a ulica sa ponorila do nepreniknuteľného ticha.

___________________________________________________________________

Tak sa skončilo moje putovanie v Pásme.
Stal som sa len ďalším číslom v štatistike tých, ktorí v Pásme zahynuli.
Ale pre mňa to nebola smrť.
Zomrel som v ten deň, kedy sa zrútilo moje lietadlo. V deň, kedy som stratil všetko a všetkých.
Toto pre mňa znamenalo vyslobodenie.
A ja sa s nimi môžem stretnúť.
Znova.

 Napínavý príbeh

2 0 0 0 0

Komentuj

14 komentov k blogu