Prečo som sa pustila do písania na túto tému? Sama neviem. Skor skúšam, či zo seba dostanem niečo súce, sestra robí tento rok maturitu. A toto je jedna z tém na písanie. Chcela, aby som jej pomohla, ale obávam sa, že jej nepomožem nijak.
Ale že je šťastným, len to, kdo sa za neho považuje je fakt. Alebo povedzte, kdo iný je šťastný? Máte snad nejaké meradlo šťastia?? A vy, ste šťastný? Já osobne som bola naposledy týždeň po novom roku...a potom ma to šťastie stálo len slzy až ma jedneho dňa opustilo...veľmi rýchlo veru. Možno vlastnou vinou, lebo som si ho moc hýčkala. Moc som si na neho dávala pozor...nespútala som ho, to nie, ale toľko som sa bála aby sa s ním niečo nestalo, že sa stalo. Privolala som si to...alebo vy ste si snad nikdy nič zlé neprivolali? Určite áno, ani neviete ako. Ide to totiž veľmi lahko.
Podľa mňa dokáže byť šťastný iba niekto nenáročný. Lebo, nám ostatným, bude k tomu štastiu furt niečo chýbať...Máme zdravé ruky aj nohy, strechu nad hlavou a plnu ladničku. Už len mať nové "porše" v garáži a budeme šťastný! Alebo aspoň vydať rockové album, ktoré vyhrá cenu za najpredávanejšiu dosku!! Kiežby sme mali lepši postavu, modrejšie oči, rovnejšie zuby...kiežby sme mali viac priateľov...Kiežby babička nezomrela...kiežby sme našli v živote (už konečne !!!) niekoho, kdo nás bude milovať... Či sa takto netrápite každý deň?
Pred pár sekundami povedal moj kamarát, ktorý sa obyčajne tvári veľmi veselo "Človek nemože byť nikdy šťastný." ani on nieje. Aj keď na mna radostne máva, aj keď sa usmieva, aj keď hovorí, že sa má dobre. Nieje, lebo...sám mi to povedal.
Samozrejme, nebudeme šťastný pokiaľ neznížime svoje nároky! Ale kdo chce byť šťastný za cenu vlastnej jednoduchosti??
Veď mi toho máme v životě ověla viac něž ostatný! Tak prečo vidíme len tých, čo toho maju zase zdánlivo viac než my? Čo máme z toho, že porovnávame svoj majetok s ostatnými?
Tak trocha sa vyžívame vo vlastnom nešťastí nemyslíte?
Niektorý ľudia, by boli rady keby im len niekdo poskytol strechu nad hlavou a teplo rodinného krbu aspoň na deň, my si povieme, že by sme boli šťastný, keby sme boli ako ten zamilovaný pár na lavičke v parku. Neustále túžime po niečom čo zrovna nemáme, čo nemožeme dosiahnuť (alebo aspoň nie hneď) a horíme za tým. Čím viac sa nám to vzďaluje, tím intenzívnejšie.
Všetko čo máme - to už je samozrejmosť. Istě, ste radi že máte kamarátov, ale prečo potom potrebujete dalších a dalších? Pokiaľ nevyčerpáme všetko čo si zmyslíme nebudeme sa mať dobre, všakže?! Tiež si hovorím, už LEN toto alebo tamto. Ale nech mám čo mám, vždy to može byť ešte lepšie!!!
Recept na šťastie? Neexzistuje. Jediné čo sa može zlepšiť je náš postoj a pohľad na vec.
Alebo, čo ste urobili vy, abyste sa mali lepšie? Iste, všetko čo bolo vo vašich silach, ale keď už to nešlo, zostali sme na mrtvom bodě kopať, mlátit pestičkami a plakať.
A pritom by stačilo sa ukludniť a venovať sa niečomu inému... Niečomu čo nám prinesie do života zase kúsok radosti. Venovať sa tomu, čo nas baví, alebo čo nám už v minulosti prinieslo usmev do života. A takto ten čas rychlejšie uplynie... A ak ta konkrétna vec ktorá zhmotňuje naše šťastie nepríde, tak skor či neskor zistíme, že sme ho stejne nepotrebovali. A ak sa tak nestane, nebojte sa, šťastie si vás nájde!!!
Mňa nie. Ja nebudem doma, lebo budem nahánať kominíkov po dedine
Keď niekomu blahoželám k narodeninám, prajem mu len veľa štastia. Lebo či už je pre neho štastím zdravie, láska alebo peniaze, vie najlepšie každý sám za seba.
Úvaha
Komentuj
6 komentov k blogu
2
Kto sa naučí víťaziť nad svojou porážkou,zvíťazí aj nad svojím šťastím.... asi tolko k tomu
5
je to mile... ale tak keby sa clovek uspokojil s tm, co ma, nechcel by sa zlepsovat a svet by sa prestal vyvijat
Napíš svoj komentár
ale ináč je to veľmi dobre rozvinutá téma....fakt...ak si zo seba chcela vysúkať niečo "súce" tak sa ti to podaril