Som Dekadencia.
Aspoň ma tak voláš.
Chodím v čiernom,
lámem minulosť,
pretváram ju do nových tvarov...
som jedným z mnohých darov...
času.
Som Dekadencia.
Aspoň ma tak voláš.
Vravíš že hnijem,
ale hniješ ty a celý.
Som predzvesťou nových vecí,
lež nie tak nových ako by chceli,
moje deti...
Som Dekadencia.
Aspoň ma tak voláš.
Externalizuješ ma...
ale vieš, že som v tebe...
Nechávam škvrny na svetlej budúcnosti...
škvrny čo prerobia mäso a nechajú len kosti...
Tie budú vždy rovnaké.
Som Dekadencia.
Aspoň tak ma voláš.
Lebo ma tak volať chceš.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár