Ráno som sa pozeral na banán. Vyzeral rozhodne ako banán. Bol žltý, ohnutý. Mal šupku. Mal nálepku. Zistil som však, že naň nemám chuť. Podobne jablká, paradajky, slivky, hrozno... Všetko vyzeralo tak IDEÁLNE, ale je to môj ideál?
Nemienim rozprávať o chémii v potravinách. Dokonca to nie je ani o potravinách. Tak trocha je to o tvare vecí a ich zhode s obrazmi, ktoré pokladajú ľudia za ideálne... lebo?
Genesis:
"Boh povedal: Nech zem vydá sviežu zeleň, semenné rastliny a ovocné stromy, ktoré rodia na zemi ovocie so semenom rôzneho druhu. Tak sa aj stalo."
Ľudia majú o veciach fixné predstavy. Na začiatku je poznanie, nasleduje kategorizácia, definícia a z nej vyplývajúce škatuľky. Vrcholom je štandardizácia. Keď totiž pochopíme štruktúru nejakej čiastkovej reality, prečo neprestrihnúť lanko tu a nepotiahnuť šnúrku tam a nespraviť z toho podobizeň našej predstavy?
Na zátišiach mi vždy pripadalo niečo morbídne. Nikdy som to nevedel identifikovať.
Pred istým časom som čítal smernice týkajúce sa niektorých potravín. Ako majú vyzerať, aké odchýľky sú tolerabilné, aké už nie.
Existujú aj vnútropodnikové smernice na niektoré rastliny. Mc Donalds má napríklad normy na zemiaky. Maketky s jednotlivými rozmermi. Pokiaľ im zemiaky nevyhovujú, nestanú sa z nich hranolčeky.
Som posledný, čo by kritizoval premieňanie myšlienok na realitu... Len mám dojem, že ťahám za kratší koniec, a niečie ideály sa stali voľky nevoľky mojou realitou. Každý deň ju konzumujem. Prijímam do seba a stáva sa mojou súčasťou. Preferoval by som princíp prírodnej "náhody"? Možno. Neviem. Nikdy som nemal na výber.
"Boh stvoril veľké morské zvieratá a všetky živé tvory, ktorými sa hmýria vody, a všetky druhy okrídlených vtákov. Boh videl, že je to dobré. "
Cieľom každej vedy je poznať objekt skúmania. Každé vlákno musí byť poznané, každý pohyb pochopený a prežutý. Skutočným cieľom každej vedy je zabiť objekt poznania. Spraviť z neho škrupinku naplnenú jednotnou vôľou skúmajúcich. Je zaujímavé, aká je entropia mocná, ale ako ju postupne poriadok požiera. Nestáva sa potom poriadok novou entropiou?
Alchýmia vo svojom vrchole zabila to, čo skúmala. Nestala sa chémiou. Chémia je chémia.
Teológia zabila náboženstvo. To, čo jestvuje dnes nemá meno. Nostalgicky to nazývame starými slovami. Všetci však vedia, že to je niečo iné.
Estetika zabila neriadenú krásu.
Biológia zabila princípy, ktoré skúma. Vytesňuje starú prírodu. Myseľ je novou prírodou.
"Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril. Stvoril ich ako muža a ženu."
Kruh sa uzatvára. Od doby, keď bol "človek mierou všetkých vecí" sa toho udialo veľa. Myseľ postihla človeka, snaží sa ho pochopiť. A predstava ohýba mäso.
Ako som povedal... som posledný, čo by kritizoval to, že myseľ chápe. Duša je hladná a myseľ je ochotná. Ruky zväčša počúvnu.
Opakujem zavše jednu myšlienku: "Ľudstvo je klamstvo." Moje slova sa časom vyjasnia... keď prestanú dávať zmysel.
Usmievam sa a odpíjam si z espressa. Je toľko vecí, čo by som rád povedal. Verím, že niektorí by pochopili. Prestáva sa mi však chcieť a batéria na laptope dochádza...
"Rastiem v tieni tvojich očných jamiek. Preto ma tak často vidíš."
Ja len toľko, že: Hranolky z McDonaldu vôbec nie sú zo zemiakov, to más mylné info. Je to cuketa rozpustená najprv v roztoku, potom prefarbená a ochutená É-čkami tak, aby to boli "hranolky."
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Ale ako symbol to chápem.