Richard si potiahol lajnu zo štítu. Nerád sa pozeral na ošuchaný erb jeho rodiny. Naučil sa ho ignorovať. Kokain začal účinkovať. Tak trocha si necítil tvár. Z chrbtice zacítil staré známe mravenčenie. Pocity utiekli do bunkru v podvedomí.
Výraz konštantnej bolesti sa zmenil na chlad.
Na hlavu si nasadil obitú oceľovú helmu. Páchla olejom a kovom. Smrad spotenej ľanovej tuniky spod drôtenej košele bol strašný. Už niekoľko dní sa neodvážil dať si šaty dole a umyť sa. Aj kožené nohavice s kovovými výčnelkami si dával dole len keď šiel srať. Mal strach, čo ucíti, keď si dá dole čižmy.
Koks mal okrem iného jednu výhodu- nepotreboval spať. Nikto ho nemohol prekvapiť. Teraz to všetko však nevadilo. Vedel, že sa musí dostať z tohoto pralesa. Prejsť cez údolie po okraji, aby náhodou nenatrafil na dediny domorodcov... Kto vie, čo s nimi spravila Divná sila. Vraj je tu silná.
DIVNÁ SILA ZMENÍ VŠETKO, ČO JU POSTRETNE. Videl päťhlavé deti chodiace po krivých rukách, vysávajúce svoje obete, ako to činí pavúk s muchou. Videl psov bez pravej polky tela, ktorým z očí, úst a rití vyliezali choboty, pomocou ktorých sa premiestňovali zo stromu na strom a škrtili neopatrných... Videl, čo spravila Divná sila s jeho bratom...
A utekal preč. Vie, že ho brat nasleduje. Niekedy počuje jeho smiech v diaľke.
Po niekoľkých hodinách chôdze uvidel v diaľke ohne. Zaklial. Pozrel sa na kompas a rozhodol sa dedinu obísť. Pomaly začínal padať večer. Nechcel byť v noci v ich blízkosti. Nespal už tretí deň... túto noc pravdepodobne bude musieť spať, či chce alebo nie. Bude si musieť nájsť bezpečné stanovište... relatívne bezpečné. Bude musieť...
Opica.
Sedela na strome a pozerala naň s veľkými rozďavenými očami. Žiadne normálne zviera by tu neprežilo. Aj rastliny sú často nebezpečné. Pomaly chytil rukoväť meča a začal ho vyťahovať z pošvy. Opica sa predklonila a z chrbta sa jej začala po srsti vylievať krv. Chrbát sa otvoril a vyceril na Richarda zuby.
Všetko sa však dá zabiť. Len treba zachovať chladnú hlavu. Uvedomiť si slabé miesta. Rozmyslieť si, ako objekt funguje aby si si premyslel, ako sa dá zničiť... Aj zmenené kreatúry boli živé... a dali sa zabiť.
Opica sa na Richarda vyrútila. Vrieskala aj z veĺkých úst na chrbte aj z malých úst na spodku. Všimol si kade sa ťahá ohnutá chrbtica. Mal skúsenosť, že zlomená chrbtica robieva krátky proces s hocikým. Dúfal, že nemá ďalšie. Zaprel ostrie meča o zem a ako predpokladal, opica narazila o rukoväť vrchom rozďavenej papule. Klapla na prázdno a on už v oboch rukách držal z hora štít. Z celej sily sa rozohnal a udrel ju jeho špicou tam, kde predpokladal, že je zadná strana jej krku. Počul zapraskať kosti a telo ochablo. Opatrne chytil ostrie meča a vytiahol rukoväť z papule. Bola zaklapnutá v kŕči, tak sa vyťahoval ťažko. Musel zlomiť pár zubov. Meč neutrpel až na pár vrúbkov vážnejšie škody. Toto celé bolo v poriadku. Viac ho trápil vreskot opice a to, ako les stíchol. Uštedril mŕtvole ešte pre istotu pár vpichov a rýchlym krokom pokračoval pôvodným smerom.
Začul zašušťanie v stromoch. Pozrel hore. Srdce mu začalo tĺcť.
"Kurva..." zanadával bolestne. V stromoch bolo stádo opíc. Obrátil sa a začal utekať.
Panika.
Panika nie je dobrá...
Opice sa pustili s neprirodzeným revom za ním. Vedel, že tu by mu nepomohla iná taktika, ako útek. Nevedel či mu pomôže vôbec útek. Boli rýchle. Jedna po ňom skočila. Našťastie vrieskala, tak vedel odkiaľ a vyhol sa jej. V behu jej sekol po hnáte. Na troch nohách sa jej tak dobre bežať nebude. Ďalšia šla skočiť obrátil sa tým smerom štítom a elegantne ju odrazil. Bežal ďalej... možno, keď sa dostane mimo ich teritória...
Po pár minútach bolo ticho. Nespoliehal sa však na to. Musí bežať... Potkol sa... Kotúľal. Meč mu zranil pri páde stehno...
Takto to skončí?
Po dlhej sérii úderov a nedobrovoľných kotúľov ostal ležať na zemi... točila sa mu hlava a bolelo ho telo. Hospodinu vďaka, že bol na droge. Nechcel si predstaviť, aká bolesť by to bola bez toho. S námahou sa postavil na nohy opierajúc sa o meč, ktorý pri páde zvieral pevne v ruke. Štít bude niekde na polceste. Krvácal zo stehna. Veľmi zlé.
Medzi stromami uvidel ľudské siluety. Ešte horšie. Na krku ucítil vpichnutie. Začudoval sa. Nahmatal v krku ihličku. Začala sa mu točiť hlava. Odpadol.
Keď sa prebudil, bol nahý. Prikrytý nejakou plachtou. Nadvihol ju a pozrel na stehno. Bolo ošetrené a obviazané. Na krku mal napuchnuté miestečko, ktoré svrbelo. Nôž, meč, štít, vak, brnenie a šaty mal vedľa seba... čisté... uložené na zemi. Bol v nejakej chatrči. Podvedome vzal meč do ruky a postavil sa. Krívajúc podišiel k dverám a otvoril ich.
Ľudia?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár