Chyba.
Stane sa novým štandardom a starý štandard je chybou.
Z šuflíka ľudstvo sledujú vyčítavé oči bohov a moráliek,
ktoré nepotrebuje.
Zahodených teórií, ktoré boli prislabé.
Mód, ktoré sú demodé.
A samotné ľudstvo bude hľadieť tiež.
Na deti v iných formách,
či do prázdna.
Všetko súcno zaniká.
Každý stroj eventuálne vykáže poruchu.
Každý náramok sa roztrhne, ak nezomrie pred tým ruka.
Chyba.
Je ospravedlnením stavu aký je.
Je súčasťou stavu ako všetko ostatné.
Je prirodzenosťou sveta, ktorý by rád bol svojim poriadkom...
avšak žraný entropiou
prehráva v súťaži v pozeraní
do veľkého zúrivého červeného oka,
ktoré je samo o sebe tiež len...
dočasnosťou.
Nejestvujú chyby,
lebo všetko bolo chybou.
Niektoré sa udržia a niektoré bliknú a zhasnú.
Je taká tenučká čiara medzi potratom a géniom.
Nejasná.
A som TU.
TU a VŠADE ale neviem kde sú moje myšlienky.
Vylievajú sa von zo mňa a do mňa...
a šum vodopádu, ktorý padá z vlastnej vôle bez gravitácie,
je príliš hlučný aby som neohluchol.
Červené oko, viem, že žmurkáš.
A keď sa zavrieš zatmavnú hviezdy.
A keď sa otvoríš, prehýbaš hlbšie sily ako čas.
A musím do teba zarezať nožom,
nech vytečieš a ponecháš na videnie
nahú mokrú tmavú pravdu prázdnej očnej dierky
v lebke, ktorá nikdy nebola...
a rozpadáva sa v hrobe bez mena...
na nelegálnom cintoríne niekde v okrajových realitách vesmíru...
bez vlastností.
Telo nemá meno na epitafe.
Telo nemá meno na epitafe a zosnulo narodením...
smrťou svoj stav potvrdilo.
Každé narodenie je rendez-vous so zubatou.
Každá smrť vidinou živých,
ktorí sa v zúfalej nádeji domnievajú,
že na živote hoc len okrajovo záleží.
Chyba.
Chyba.
Chyba.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár