Pondelok,23,42
Neskutočné.Čo najdlhšie som sa túlal po uliciach,aby som domov prišiel inkognito,ale matka ešte bola hore.Aj Christie,mojej mamy o dosť mladšia sestra ešte bola hore.Ako vždy.Výnimočne nebola na nejakom večierku,uskromnila sa s telefónom pri nohe a telkou.Hneď na mňa zavolala:,,Andrew,poď,je dobrý horor!" Žiaľ,aby sa niekde nepriplietla Emily,tak to by sa niečo muselo stať.Hneď začala:,,Nie,Andrew,choď spať!Horory nie sú pre teba!"
Mám 15 rokov a som synom chronickej workoholičky, a ešte chronickejšieho ženatého sukničkára,ktorý býva o dva domy ďalej a pravidelne ho vídávam v parku so synmi hrávať sa s loptou.So ženou ich tiež často vidím,a nezdá sa,že by sa im rútilo manželstvo,ako to Sam tvrdil mojej mame.A potom tu je mojej mamy nový objav,Garett.No,nový,sú spolu dva roky.Je to riaditeľ školy,na ktorú chodím.Myslím,že len vďaka tomu sa držím v škole a neprepádam.Nasťahoval sa do nášho priestranného domu po babičke.A sú tu tiež dvojičky,ktoré sa už tri mesiace vyvíjajú v matkinom bruchu.A,ešte tu je Christine,jediný normálny člen rodiny,pravdaže okrem mňa.
Christie prevrátila oči a usmiala sa na mňa.S dupotom som odišiel do svojej izby.Ľahol som si a bol celkom šťastný,že aspoň na chvíľu vypadnem z našej strašnej rodiny...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár