Ráno som sa zobudil celkom pokojný.Mama zvyčajne takto skoro ráno spala.Ako majiteľka obchodu nemusela vstávať skoro a trápiť sa,že nestíha do práce.Kým ja som do školy pravidelne meškal.Ten vodič autobusu je môj nepriateľ.Kedysi dávno som mu do okna autobusu hodil kameň a odvtedy,keď ma vidí,že zúfalo bežím na autobusovú zástavku,tak just naštartuje a odíde.
Celkom prekvapene som sa pozrel na mamu,keď som ju videl v kuchyni,ako pripravuje cereálie.Usmiala sa na mňa,tak milo,až ma myklo.Posadil som sa a pozrel na misku,čo predo mňa položila.Rozhodol som sa vyskúšať to...jedlo.Začala rozprávať:,,Dobré ránko!Vieš,chcela by som ti niečo oznámiť...Poznáš Garreta,že?" Zamumlal som:,,Hej,celkom hej,kdesi som ho už videl...Nie je to ten,čo u nás býva už dva mesiace?" Usmiala sa a tvárila sa,že prehliadla ten tón v mojom hlase:,,No,a ten Garret...Tak s ním očakávame prírastok..." Vypľul som celý obsah mojich úst....Nebudeme štyria,budeme.....piati! Bude to hrozné.Malý usmrkanec,čo sa bude podobať na Garreta.A mama bude pri ňom doma,takže sa jej nevyhnem.Teda,ak sa mu vôbec bude venovať! Možno zostane v práci a o to detisko sa nám bude starať nejaká podivná pestúnka...
Mama sa ešte zatvárila,že chce niečo povedať:,,A,prepáč,vlastne,budú to deti...Dve....Malé dvojičky,chlapec a dievča..." Zahmlilo sa mi pred očami...Schytil som tašku,zakopol o roh stola,vyšiel z dverí a nadýchol sa čerstvého vzduchu...Možno dnes aj stihnem autobus!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár