Aká je pravdepodobnosť, že keď si niečo objednám, dostanem presne to, čo chcem?
...alebo, čo sa to s tými kaviarňami deje?
Káva sa dá kúpiť napríklad v školských automatoch. Automatová káva sa stala skôr takým našim interným rituálom. Vždy keď ma niečo nahnevá, vždy keď som nervózna alebo v strese, stačí sa pozrieť na okolosediacich a ide sa.
(Zvláštne, v poslednom čase čoraz viac tú kávu rozlievam. V poslednom čase sa mi čoraz viac trasú ruky. V poslednom čase ma čoraz viac upozorňujú okolopijokávujúci, že si mám najskôr štvrť pohára odpiť, a až potom sa pohnúť. Nie že by som sa na pitie kávy sťažovala. Naopak, prehľbilo to vzťahy medzi všetkými. Raz pozvem ja teba, inokedy ty mňa... Vlastne som rada, že tá káva je. Tento týždeň som ju pila najmenej veľakrát. Proste tak vystresovaný týždeň ako bol tento, sme už dávno nemali. Myslíš si, že už je po všetkom, a potom príde ďalší deň, fúúh trojka z franiny, káva, zlý výsledok z eseje, na ktorej si pracoval pomaly niekoľko dní, káva, ignorácia od ľudí ktorých máš rád, káva, čakajú ťa teoretické labáky z biológie, najdlhšie nekonečno v škole, káva, po škole si vyčerpaný, káva, myslíš si, že tento deň ti treba už len rozchod s priateľom, vyhodenie z kapely, rozbitie elektrických bicích, nestihnutie autobusu... Keď sa nerozídeš, nevyhodia ťa z kapely, všetko stihneš a nič nerozbiješ, očakávaš už len príjemné prežitie večera. Lenže... Ideš pomôcť kaderníčke s fotením, zahráš sa pre ňu na modelku, nachvíľu zatvoríš oči a fúúúh máš fialové vlasy. Káva! )
Ibaže odkedy mi bolo povedané, že kafe v školských automatoch je bez kofeinu, tak som tam prestala chodiť. Radšej si zabehnem cez prestávku do najbližšej kaviarne, a tam si kúpim kávu so sebou.
Káva sa dá samozrejme piť v kaviarňach. Len treba vedieť rozlišovať kaviarne, od nekaviarní. Lebo nie všetko, čo sa nazýva kaviarňou, ňou aj je. Napríklad odkedy sa na vás v Da Vincim z každého okna vyškiera nápis "v Da Vincim sa UŽ nefajčí", tak tam ľudia začali chodiť pravdepodobne len so zámerom piť čokoládu. Lebo keď je káva, tak sú cigarety. Keď nie sú cigarety, je čokoláda. A takto prichádazjú kaviarne o kávu.
Keď vylúčime všetky nekaviarne, ostane vám pár kaviarní.
Je kaviareň, do ktorej chodím rada stále. Vo Funcaffé je strašne pekná a dobrá obsluha. Chodím tam dokonca tak často, že čašník si ma už pamätá. Stači si sadnúť, a on príde s úsmevom, a povie: , , Takže jedno latte s čokoládovou Marlenkou? " Ja na to zo seba dostanem len "ááááno". A týmto našim dialógom si u mňa vyslúži minimálne 50 centov naviac. Ibaže to, že ma pozná má aj svoje nevýhody. Minule som tam sedela s kamarátom Matejom, a objednala som si Latte s medovou Marlenkou. Bolo mi donesené latte, ibaže s Marlenkou čokoládovou. Čašník síce nedostal sprepitné 50 centov, ale už len tým, že mi vôbec niečo doniesol, a že sa na mňa krásne usmial, si vyslúžil sprepitné nad bežné pomery.
Niektoré kaviarne by mali uvažovať nad zmenou lístkov. Napríklad taký Paddock. Keď momentálne nemám pri sebe toľko peňazí, aby som si dala kávu, tak si kúpim čokoládu. Čokoláda v Paddocku je chutná, a lacná. Ibaže tu pravdepodobne máme problém s lístkom.
Stojí tam:
čokoláda (tmavá, biela, oriešková) 35 skk
čokoláda so šľahačkou (tmavá, biela, oriešková) 42 skk (touto sumou si nie som istá, každopadne je ROZHODNE drahšia, ako čokoláda bez šlahačky)
Na prvý pohľad žiaden problém. Prichádzam do Paddocku, pozriem do peňaženky. Dnes si dám vrámci šetrenia len čokoládu. Príde čašníčka, poviem jej že si prosím jednu čokoládu, a nedočkavo čakám. O chvíľu mi je donesená čokoláda, s obrovskou horou šlahačky. To som si mohla dať kľudne aj to latte, hovorím si v duchu, ale neriešim.
Nedávno som bola na tom opäť finančne horšie, a tak som si už jasne a zreteľne vypýtala "čokoládu bez šlahačky". A ony mi ju potom naozaj doniesli bez šľahačky. Čiže si myslím, že lístok by mal vyzerať takto:
čokoláda (tmavá, biela, oriešková) 42 skk
čokoláda so šlahačkou (tmavá, biela, oriešková) 42skk
čokoláda bez šlahačky (tmavá, biela, oriešková) 35skk
Ale ókay, rešpektujem. Chcú zarobiť na šlahačke. Ale zato majú u mňa peniaze vypočítane na cent presne.
Keď už sa bavíme o Paddocku, tak ma ešte napadá, že niekedy je lepšie chodiť s človekom mužského pohlavia do inej kaviarne. Keď totiž okolo ide ryšavá čašníčka, tak dotyčný prestáva vnímať, a začne pozorovať slečnu. Že Viktor.
Rozmýšľam, čo je nezrozumiteľné na vete "prosím si jedno latte". Možno že to nejak divne vyslovujem, možno to hovorím s nejakým zvláštnym prízvukom. Ale nechápem ako z týchto mojich štyroch slov môže niekto dostať "prosím si jedno latte macchiatto čokoládove".
Dnes som bola v Libresse. Káva je tam lacná, tak som si mohla dať s kľudným svedomím latte. Objednala som si ho, a už som sa tešila. Čochvíľa prišla čašníčka a položila predomňa tácku s dvoma pohármi a keksíkom. Pozerám na to, a tá slečna nenažraná mi tam dala aj ten nechutný čokoládový sirup, ktorý pokazil celú chuť výborného latte, a vďaka ktorému sa z toho stala neznesiteľná sladká brečka, ktorá si okrem iného dovolí byť o 20centov drahšia! ! ! ! Prekusla som to, vykašlala som sa na to. Aj človek robí chyby. So zavretými očami som nejak tú nechutnú žbrndu dopila. Keďže ja necukrím, tak som si cukor dala nabok z tácky, pretože si ho vždy beriem so sebou. (cukor je totiž rýchly zdroj energie a navyše je chutný preto mám vždy nejaký sáčok so sebou)
Ochvíľu príde čašníčka, a tá mrcha si dokonca dovolí naložiť ten cukor zo stola späť na tácku, a odniesť mi ho preč. Chvíľu sama bojujem so sebou, že za toto by si zaslúžila namiesto 1, 35 Eura tak 1, 34 Eura. Slečna si pýta 1, 35, odrátam jej to na centy, ani sa na ňu nepozriem, a idem preč.
A iné kaviarne sú veľmi nepekné. Nie, nechcem 14g kávy v Latte v Astor caffe, nechcem nechutnú "kávu" v Speranze, nechcem spomienky v Déja vu, nechcem cigaretovú hmlu v Omare. Nie, nie, všetko zle! ! ! !
Asi chcem už leto a teplo.
A kofolu.
A pivo.
(len ma to dnes naštvalo.)
Je to možné?
Komentuj
3 komenty k blogu
1
cerwik
20. 3.marca 2009 17:41
ani som to nedocital, porovnavanie cien ma nerajcuje
Napíš svoj komentár