"Nevrátim .Je mi to ľúto .Ja za všetko môžem .Milujem ťa.Bude ti bezo mňa lepšie!"plakal
"Si blázon! Toto chces spraviť synovi ? Chces ,aby vyrastal bez otca?"
"Nájdeš mu iného otca...lepšieho...takého čo bude s ním.Sľúb mi to."
"Nič ti nesľúbim!Ty si jeho otec.Vráť sa domov ,porozprávame sa."
"Vrátiš sa ku mne?
"Mám žiť s psychopatom ?"
"Už budem normálny.Prídem o 5minút."
No sláva.... Podarilo sa mi ho prehovoriť ,aby sa vrátil presne po dvoch hodinách .Triasla som sa od strachu.Nevedea som si predstaviť čo budem robiť ďalej.
Otvorili sa dvere ... vošiel...
Plesk,plesk ,plesk ...
Jedna facka za druhou...a on len stál a plakal.
Nikdy odo mňa nedostal ani jednu facku ,no mám pocit ,že vtedy som si vybila všetkú zlosť čo sa vo mne nahromadila za dva roky.
"Ty jeden po*ebaný kretén!!Vieš ako mi je ? Myslel si aj na mňa,ty sebec odporný?"
Plesk
"Prepáč ,ja chcem byť s tebou .Bez teba nechcem žiť."
"Povedz mi niečo čo neviem!Chceš ma takto vydierať?Ničíš ma!"
Miško sa zobudil .Nikdy som ho nepočula tak žalostne plakať.Vzala som ho na ruky a plakala som s ním .Stále som nevedela čo ďalej ...
V slzách sme zaspali na gauči.
"Ostanem s tebou .Ale na Miškove narodeniny chcem byť doma.A musím si tam toho veľa vybaviť.Pustíš ma domov ?"
"Vrátiš sa?"
"Áno,sľubujem .Ale chcem narodeninovú oslavu spraviť doma."
"Milujem vás oboch."
"My tiež"
Na druhý deň sme boli zbalení.On nás odprevadil na stanicu a hovoril o plánoch ,ktoré má ,keď sa vrátime.Chcel chodiť na výlety,do zoo,na hrad,na prechádzky...Znelo to fajn ,ale poznala som ho príliš dobre na to ,aby som niečomu takému uverila .
"Tak ja sa na vás budem tešiť.Škoda ,že nebudem na drobcove narodeniny doma.Všetko foť ,chcem vidieť veľa fotiek.A upečte mu tú najlešiu tortu."
"Neboj sa,všetko odfotím.Tak sa maj ,zavolám ti hneď ,keď prídeme domov."
Príkývol,pobozkal mňa aj malého a my sme nastúpili do autobusu.
Nevrátim sa...
Celou cestou som premýšľala ako sa s ním rozísť bez toho ,aby sa chcel zabiť.Na jednej strane mi ho bolo neskutočne ľúto ,lebo v tej dobe na mne lipol a vlastne okrem mňa a malého nemal takmer nikoho.Prišiel o všetko tým ako sa správal ,aký bol klamár a nezodpovedný človek .
Čudovalo sa mi neskutočne veľa ľudí ,že som to vydržala tak dlho ,no ja som stále chcela len úplnú rodinu ,len to čo som nemala ja.Nechcela som ,aby mi raz Miško vyčítal ,že som nežila s jeho ockom.No ďalej to už predsa nebolo možné.
Vlastne v momente ,keď sa mi vyhrážal samovraždou zomrel.Zomrel vo mne.V mojom srdci.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
p.s.:napíš román... skutočný... čo si zažila... vieš fantasticky opisovať tvoje pocity...