Autobusový princ 53. diel

-Erik? Musím s tebou hovoriť, - prišla som k nemu ešte v ten večer na izbu.
-Musí to byť teraz? Mám toho veľa, - zdvihol phľad od knižky, no hneď na to mal hlavu znovu sklonenú.
-Chcem sa rozprávať o nás, - povedala som po chvíli.
Toto zabralo.
-Aha, - zložil pero a postavil sa.
-Dnes si nebola s kamoškami, že? - podišiel ku mne.
-Nie, - pokrútila som hlavou.
Aspoň teraz som chcela byť úprimná.
-Bola si s Xavierom? -
-Áno... ako vieš? - pozrela som naňho prekvapene.
-Videl vás Mišo, -
-Aha... prepáč, ja som ti nechcela klamať. Len som sa bála, ako zareaguješ, - sklonila som hlavu.
-Ako by som asi mohol zareagovať na to, že ideš von so svojím bývalým? -
-Ja neviem, - pokrčila som plecami.
-Miluješ ho? - vyslovil to pokojne.
-Je mi to tak strašne ľúto, Erik, - pozrela som mu do očí.
„Skvelá bilancia, Getrúda, dve zlomené srdcia ani nie za dva mesiace.“
-Bol som na to pripravený od začiatku. No veril som. Veril som v to, že by si ma mohla ľúbiť a naňho zabudnúť. A keď som videl tú retiazku, - dotkol sa mi krku, - Doplo mi to, -
Nevedela som, čo mám povedať, tak som len prikývla.
-Takže je koniec, – skonštatoval.
-Ty si mala aspoň toľko hrdosti, aby si mi to povedala do očí, lebo minule som dostal kopačky cez smsku, - pousmial sa Erik.
-Ale veď môžeme byť...- povedala som povzbudzujúco, no skôr pre seba.
-Kamaráti, - doplnil. –Vždy si to tak...-
-Chcela, - dodala som.
-Hej. Môžem ťa ešte raz objať? Naposledy? - spýtal sa ma a ja som súhlasila.
Poslednýkrát som sa stratila v jeho náručí, poslednýkrát som sa nadýchla jeho vône a uzavrela som túto kapitolu.

Na ďalší deň som sa neskutočne tešila. V škole to zbehlo rýchlo a bolo to o to krajšie, že Zavi sa na mňa potmehúdsky usmieval. Bolo to elektrizujúce, keď stál na opačnej strane triedy a niekto mu niečo hovoril, no on len prikyvoval a pozeral sa na mňa. Všetci vedeli, že my dvaja už nie sme párik, a preto ma to bavilo. Niečo ako zakázaná láska.
Večer sme šli zase spolu von. Tento krát sme skončili v Maxe a túlali sa po obchodoch. Hoci sme sa nedržali za ruky, Xavier využil každú príležitosť aby sa ma nejako dotkol, alebo sa priblížil. Znovu sme stáli na tom istom rohu ako včera večer.

-Môžem ťa pobozkať? - začal znova tou istou vetou.
-Tak ako včera? - uškrnula som sa.
-Nie, - pokrútil hlavou.
-Nie? - zdvihla som obočie.
-Dnes chcem na pery, - povedal pokojne.
-Aha, tak TY chceš na pery? - spýtala som sa pobavene.
-No a zajtra poriadny bozk. Tak ako to robia normálni zaľúbenci, - pri slove zaľúbenci zaváhal.
Naschvál som sa robila, že som to prepočula.
-Máš to fakt premyslené, - uškrnula som sa.
-Si ťažký oriešok, - poškrabal sa po hlave.
-Tak čo bude s tou pusou? - vrhol na mňa prosebný pohľad.
-Ja neviem, nie som v tomto obore skúsená, - hrala som.
-Tak to musíme zmeniť, - v očiach sa mu zjavili iskričky.
-Čo mám teda robiť? - spýtala som sa.
-Ty nič. Len sa uvoľni a nechaj to všetko na mňa, - pristúpil ku mne.
-A nebude to bolieť? - spýtala som sa.
-Nie, sľubujem, - zašepkal mi do ucha a rukou sa oprel o stenu.
Druhou ma chytil za bradu a perami sa ku mne priblížil. Zatvorila som oči plná očakávania. Jemne mi priložil svoje ústa k mojim a hodnú chvíľu na nich spočinul. Ja som mu bozk potom opätovala. Jeho ruka klesala pozdĺž môjho tela, pričom sa obtrela o moje prsia a skončila na mojom páse. Svet pre mňa prestal existovať. Stále to ovládal dokonalo. Po desiatich minútach prestal a ja som otvorila oči.
-Tak čo, bolelo to? - spokojne sa usmieval..
-Nebolo to najhoršie, - povedala som a oblizla som si pery.
-Hej viem. Musím na tejto technike ešte popracovať, - poznamenal a ja som sa zasmiala.
-Nesmej sa na mne, hej? Som zvedavý, či sa budeš smiať aj zajtra, keď ťa budem z tohto tu skúšať a potom prejdeme na ďalšiu fázu, -
-To aby som si to ešte raz precvičila, - povedala som nevinne a Xavier sa potmehúdsky usmial.
-Ponáhľam sa, - pozrel potom na hodinky a narovnal sa.
-Škoda, -
-Vidíme sa zajtra, - dal mi pusu na líce a zdúchol mi.
Ja som sa s povznesenou náladou pobrala na intrák. V ten večer som zaspávala s neskutočným pocitom šťastia.

 Vymyslený príbeh

10 0 0 0 0

Komentuj

15 komentov k blogu