-Prosím? - spýtala som sa s úsmevom na perách.
-Ahoj, láska, -
-Ahoj, zlatko, - povedala som.
-Čo robíš? - ozval sa sladký hlas z druhého konca.
-Ležím na lúke a myslím na teba, -
-Kiež by som mohol byť s tebou, -
-Tak sa pričaruj, - zasmiala som sa.
-Tak otvor oči, - ozvalo sa tentokrát pri mne.
-To .... nemyslíš.... vážne....- posadila som sa a zaclonila som si rukou oči, aby som aspoň niečo videla.
Stál tam, tak ako mi povedal. Môj milovaný stál predomnou a usmieval sa na mňa, tak ako vždy.
-To ma ani neprivítaš? - spýtal sa ma pobavene.
Celkom ma omráčila jeho dokonalosť a prítomnosť.
-Ja len nemôžem uveriť...- postavila som sa.
-Si skutočný, alebo sa mi len snívaš? -
Zavi sa zasmial a objal ma. Nadýchla som sa jeho vône a teraz som tomu už skutočne verila.
Potom sa odomňa odtiahol a zobral mi tvár do dlaní. Hlboko sa mi zahľadel do očí.
-Tá samota ti neprospieva. Si nejaká smutná a bledá. Taká nezdravá, - povedal mi a zvraštil čelo.
-Ty si ma nechal ochorieť, - povedala som mu.
-A preto som tu. Aby som to napravil a vyliečil ťa, - usmial sa na mňa.
-Vieš kde sa najlepšie lieči? - spýtal sa ma.
-Kde? - pokrútila som hlavou.
Mne by celkom stačilo keby bol tu pri mne a nič nehovoril, keby sa mi vpíjal do pier, keby ma objímal a miloval ma.
-Pri mori, -
-Pri mori? - pozrela som naňho.
-Áno. Preto zajtra odchádzame do Talianska, - prehodil.
-Čo? Kam? Do Talianska? Zajtra? - vyvalila som naňho oči.
-Ale zato ty si rovnaká. Stále kladieš veľa otázok, - pokrútil hlavou.
-A ty ma stále dokonalo prekvapuješ, -
-Geri, Geri, Geri, - usmial sa na mňa a pobozkal ma.
-Mala by si sa zbaliť, lebo zajtra naozaj odlietame do Talianska, - povedal mi.
Ležali sme v objatí a Zavi mi prstom prechádzal po líci a krku.
-To naozaj? -
-Áno. Chcel som byť s tebou a chcem si tieto prázdniny užiť, keďže som teraz skutočne šťastný, - dal mi pusu na sánku.
-Ale....vieš...ja si to nemôžem dovoliť, - povedala som mu opatrne to, čo ma ťažilo.
-Ale ja som sa ťa nepýtal, či si to môžeš dovoliť. Vlastne som sa ťa na nič nepýtal. Ideš a hotovo, -
-Zavi...-
-Nie, Geri, ja tam s tebou chcem ísť a aj pôjdem, - posadil sa.
-No dobre, ako chceš, - posadila som sa aj ja.
Nechcela som sa s ním hádať. Vo vnútri ma to škrelo, no tešila som sa ako malé dieťa.
Po prvýkrát uvidím more a budem za hranicami a budem tam so Zavim. Čo viac som si mohla priať?
Na druhý deň sme fakt leteli do Talianska. Po prílete sme sa ubytovali v nádhernom hoteli. Teda, toto by som si nemohla dovoliť ani keby som šlapala na Krížnej. Eufória z miesta pretrvávala, no únava ma premohla. Ľahla som si do postele, zatiaľ čo sa Zavi sprchoval. Keď vyšiel von zo sprchy, uterák mal previazaný okolo pása. Zdvihla som hlavu a Zavi sa na mňa potmehúdsky usmial. Potom sa ladne vybral ku mne do postele.
-Láska, pomôžem ti s niečím? - spýtal sa ma a začal ma vyzliekať.
-Som strašne unavená, - povedala som mu so zívnutím.
-To vidím, - zasmial sa.
-A nemôžem ťa nejako prebudiť? - začal ma bozkávať na krk.
-Skúsiť to môžeš, - zašepkala som mu a pritiahla si ho bližšie.
Potom som skutočne zaspala. Áno, ja som zaspala, zatiaľ, čo ma môj chlap rozmaznával v posteli a mal na sebe len biely uterák. Som hrozná.
Vymyslený príbeh
Komentuj
10 komentov k blogu
7
heh noo urcite ho potesilo ked zaspala uz sa tesim na zajtra...teda dnes
10
nádhera brutálne ma rozosmiala veta že tolko by som enzarobila aj keby som šlapala na Križnej dúfam že dáš ešte dnes časť
Napíš svoj komentár
...... čo iné ako xce to pokračovanie a všetci vieme ako to tam asi dopadne D