Včera bol fakt našupy deň . Myslím že by bodlo viac takých dní. Snowboarding, ľudia mojho srdca + starí známi a dobrá rozbíjačka na svahu .
Dnes?, zas sa topím vo svojich vlastných sračkách , klamstvách ktoré musím zas zakrývať + hadky doma a nedostatok kešu . Cítim sa uplne nanič a v dome nieje nikto kto by si ma kurva vypočul!
Moje problémy stoja a nevedia sa sami vyriešiť , a ja priznávam že som úplne NESCHOPNÁ . Miesto toho aby som niečo urobila , čumím do blba a ľutujem sa . Nespoznávam sa.
Najviac ma trhá pri pomyslení že jedno malé jebnuté klamstvo spustilo takúto pohromu v mojom vnútri, že som sa dostala až do takéhoto stavu . Dospela som k záveru že nebudem klamať , kým neoklamem samú seba že je to tak. Ešte k tomu sa mi po ulici špacirujú dvaja fízli , a pri spomienkach a pomyslení na strážcov zákona sa mi kompletne obracia tráviaca sústava.....
Aby toho nebolo málo , káre ma jak prašivého psa , zbaliť si veci a vypadnúť na hory. Chcem adrenalín , rýchlosť, započúvať sa do snehu ubsiehajúceho pod mojou doskou... postaviť si kicker a prekonávať svoje zábrany .Potom zájsť na jemné brčko , napapkať sa a v dobrej nálade z hudbou v ušiach si pošhrediť v snowboardovom parku . Po zotmení si sadnúť do krčmy na pifko , možno nejaké jedno poldo, ubaliť nječo spešl a už len čilovať..... No toto sa udeje zas až o týždeň lebo pojebané heslo :NO MONEY NO HONEY platí i u mňa.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár