Pozriem sa pár metrov cez okno a vidím rovno do dalšej záhrady. Sútam traja malí chlapci, hrajú sa ,na vojakov zrejme , stavajú si bunkre, vozia sa vo fúriku .

Spomínam si na svoje detstvo, ráno som behala von na tú ulicu kde sa teraz hrajú už iné deti.S ostatnými detmi sme sa hrali vonka na ulici alebo vedla na kopčeku , kde sme mali základňu , piekli sme koláčiky z blata, mali sme laboratorium ( miešali sme kriedu z vodou),nahánačky , schovávačky , malinké hádky , behanie po pooranej roli , chodenie po vode. Niekedy sa stávalo že sme od rána nič nejedli, nechýbalo nám to , mali sme zábavu . Užívali sme si život na plno, netrebalo nám k tomu nič. Nezabíjali sme zbytočne čas.
Boli sme štastní , v teplákoch , v otrhanej bunde , špinavom tričku a strapatí.

Ako rýchlo zbehol čas , spomienky sa mi pomali zahmlievajú a ja čoraz viac márnim čas . Deti z druhej ulice , nájdete na facebooku , vonku zriedkakedy, niekedy v miestnej krčme, na cigarete pri busovej stanici, alebo niekde na diskotéke . Kde všade nájdete mňa radšej nepíšem,. Jeden deň sa mi zlieva dokopy , večer si nepametám svoje zážitky, poznám už len svoje pocity . Neviem sa vymotať z vlastných sračiek, ubližujem ostatným okolo seba a začínam byť ľahostajná.

Obávam sa čo bude s nami dalej , no my to zvládneme ... dúfam
Ale čo tie deti čo sa hrajú von teraz , do akého sveta sa to narodili?

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár